Trochtiak zasahuje
spyros |
01-06-2005 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Bulvár| Lezenie| Netriedené| Spolo?nosť
Dávno som sa tak dobre nepobavil ako dnes ráno. Čítam si internet a konrétne na serveri Lezec.cz som našiel zaujímavý ?lánok o Paklenici, kde autor v komentári medzi iným píše:
Autor: Bojda, Predmet: Typicke, Dátum: 19:14:14 30.05.2005
“Zdarec, tak to jsem netušil, že jsou tady takový omezenci. To co je napsaný nahoře v ?lánku, je napsaný ?istě proto, že jsem chtěl povyprávět, jak bylo. Není to návod, jak vochcat nařízení, prostě jsme nespali v kempu. Všichni jste jinak ur?itě úplně vzorní. Vsadím se, že většina z vás si tímhle kritizováním pouze lé?í mindráky z toho, že vás nikdo jinej v okolí neposlouchá. Pár takovejch znám. Slová?isko, který lezlo za námi, nejen že mi pořád hu?el do manželky, ale na pátym štandu nás naprosto neškolitelsky přelezl, s přesvěd?ením, že tam nahoře je štand. Jednak ho pak manželka musela jistit, když si jeho spolulezkyně řešila bůhvíco a pak mu navíc musela donýst vklíněnce aby se neposral strachy, protože tam štand nebyl, ale to je asi v pořádku. Chudáci ti co je tenhle papínek lezec u?il. Ale to je jedno. Každopádně, co chci říct, pokud se vám ten ?lánek nelíbil, je ur?itě možnost ho ne?íst, ale to by jste si asi nemohli dokázat jak jste důležitý. Jestli jsme přelezli i 7c? To asi ne. Moje max. je 6a+, ale to je přece jedno. Tak jsme všechno nepřelezli. To jsem koneckonců nikdy netvrdil. Doufám, že až si tuhle debatu pře?te nějaká inteligentní postavi?ka, tak mi dá za pravdu, že jste idioti a řešíte kraviny. Zdar. Jinak ty rádoby inteligentní kecy o morálce si str?te kam chcete. Mně by tenhle ?lánek před odjezdem do Paklenice celkem pomohl, protože jsem nic moc na netu nenašel.”
Slová?isko nebol nikto iný ako Dušan Trochta. Kedysi dosť dobrý lezec sa tomu opäť za?al venovať po odmlke s Yf?ou a tým pádom to bol ?lovek, s ktorým som na Technickom skle a Maníne robil svoje prvé lezecké kroky. A zatiaľ?o som ja ostal prešľapovať, Dušan sa dostal na svoju starú sedmi?kovú úroveň, ak nie aj ?alej. Od neho som prvýkrát po?ul vetu: “V Tatrách sa lezie všetko rozporom.” a tiež jeho videá s kulturistickým prístupom k lezeniu, ktoré rozosiela známym ma tiež deptajú takmer ako správy o nových úmrtiach a zraneniach v Tatrách. Internet je malý!
Trochtiak (neviem pre?o ale ja tak volám Dušana) na Ani?a kuk – Velebitaški (6a+, 7- UIAA, 11 dĺžok, 350 m) ako inak rozporom v roku 2003. Chodí tam zjavne každý rok
Ešte by som doplnil jeho postreh z tohto stretnutia uverejneného na stránkach HK Filozof Bratislava (btw Yf?in materský oddiel, až pod mojím “nátlakom” :-) konvertovala do jediného v celom vesmíre správnom HK JAMES Tatranská Polianka).
Autor: Trochtiak, Predmet: 4.5.2005 - Ani?a kuk - Mosoraški (350 m)
“Náš oddychový deň, tradi?ný bigwall nová?ikov. Katke som musel doma sľúbiť, že s ňou pôjdem 2x (do bigwallu), lebo ostane doma. Rasťo išiel na to v trojici. Na parkovisku bolo len zopár áut, len tak zo žartu som prehodil, že všetci budú ur?ite nalezení v Mosoraškách. To som ešte netušil, ako blízko som bol k pravde. Pred nami liezla ?eská dvojka, pred nimi nejakí pobaltskí alpinisti. Tento výstup sa nakoniec stal najvä?šou studnicou (publikovateľných) zážitkov z celého zájazdu. Katka ťahala ľahšie dĺžky, Jarka s Viazom sa v ťahaní striedali a dvaja zvyšní vždy liezli sú?asne. Ke? som doliezol na štand, stála tam diev?ina moravského pôvodu a skalkárskych návykov. V kruhu cvaknutá do odsadáva?ky a nenaviazaná na lane. Nechápal som, tak som sa opýtal, že PREČO? Jej partner liezol všetko prvý a aby nemuseli premotávať lano, tak sa previazali. Istila ho osmou cvaknutou do štandu. Ke? on doliezol, zaštandil, za?al doberať lano a ke? došlo na koniec, ona zakri?ala “To jsem já” a naviazala sa. Pokúsil som sa jej vysvetliť, nech sa naviaže alebo aspoň koniec lana nech dá na fix. Odpove?ou mi bol úsmev. To isté sa zopakovalo na ?alšom štande, kde po odpovedi “Vždyť on nepadne” som sa vzdal ?alších pokusov. Tu sa rozhovor zvrtol na vykonávanie potrieb rôznych veľkostí na štande. Ke? jej situácia už bola beznádejná, ospravedlnila sa, že musí. Vyhrabe si jamku a do nej to naloží. Tak som jej džentlmensky ponúkol toaletný papier, s Katkou sme sa kúsok posunuli a vrhli pohľad do doliny. Za chvíľu bolo po všetkom, len ?erstvo prekryprená zem pripomínala, že sa tu nie?o dialo. Možno bude rásť rododendrón. Aby ?akanie na štande nebolo také jednotvárne, Aršíci spustili menšiu kamennú lavínu, ktorej dominantný kus pristál asi meter od nášho podstenového batohu. V ?alšej dĺžke Katka sledovala karavánu, ktorej prvá pobaltská ťava stratila smer. Tak nakoniec miesto borhákov nás ?akali lokre, ktoré sme podopreli stopermi a slu?kami. Na konci však bol pevný štand a kľú?ová dĺžka. Dosť som sa v nej napu?il, až som sa ?udoval, ako to Katka aj batohom ľahko preliezla. Hore sme nedo?kavo ?akali na trojicu prenasledovateľov, ke? sme po?uli rachot potom, ako Viazo Aršíkom ukázal, že aj my vieme púšťať kamene do doliny.
V noci prišli všetci ostatní aj s riadnou búrkou, no po?asie sa našťastie nepokazilo.”
Komentáre
Zanechajte komentár