Ján Čarnogurský na Markíze : NFO.SK

NFO.SK

Ján Čarnogurský na Markíze

spyros | 21-01-2003 | počet komentárov (0)
tagy: Netriedené| Politika| SpoloÄ?nosť

Od nového roku má relácia Sito v podtitule ´Talkshow Dana Krajcera´ a to je dobre. Len nechápem preÄ?o presunuli neschopného Pavlíka do nedežnej publicistickej relácie. Tento chudák bol nepoÄ?úvateľný už v Site a asi to zbadali aj na marketingu v rejtingoch, keÄ? Sito malo dobrú pozerateľnosť raz za dva týždne. ZatiaľÄ?o Krajcer v dobrom slove ma ohromil prehľadom v súboji Dzurinda vs. MeÄ?iar, Pavlík ma akurát tak ochromil. To Ä?o predviedol tento moderátorsky chudák v diskusii s pánom Čarnogurským sa jednoducho nerobí a ten ho spolu so svojím ´súperom´ Šebejom aj s prehľadom zotreli. Niekto na to nemá a niekto by mal ukonÄ?iť jeho trápenie. PS: Už viem preÄ?o nechcel byť Krajcer šéfom spravodajstva. Nie je ľahké byť katom.

Markiza – Corpus delicti.
Tak sa mi podarilo získať prepis Ä?asti moderovania chudáka Pavlíka. Lepšie by bolo stiahnuť si video z http://tv.markiza.sk/relacia.php?idc=436&tarchuv=20fc0bc908f012f544868378c3b96ec6, len kvôli vizuálnemu dojmu.

Pavol Pavlík, 34 roÄ?ný redaktor Markízy
predtým redaktor rádia TWIST,
vÄ?era takto trápne moderoval uvedenú reláciu:

Pán Čarnogurský, Ä?o sa stalo, že sa taký bojovník proti komunistom ako vy, spojil na staré politické kolená s nimi a bojuje proti NATO.
Ján Čarnogurský: Ja som sa spojil?

Oni sa spojili s vami?
Ján Čarnogurský: No to by skôr platilo, pretože ja som mal zdržanlivý postoj voÄ?i NATO dávno, roky.

Je ale pozoruhodné, že ste boli ministrom vlády, ktorá celé štyri roky tvrdila, že jednou z jej hlavných priorít je Ä?lenstvo v NATO.
Ján Čarnogurský: Ã?no, ale Ä?lenstvo v NATO najmä v 98. roku, keÄ? predchádzajúca vláda zaÄ?ínala, nebolo kžúÄ?ovým politickým problémom tej vlády. KžúÄ?ovým politickým problémom tej vlády bolo nastolenie zmeny oproti predchádzajúcej MeÄ?iarovej vláde a na tom som sa zúÄ?astňoval.

PreÄ?o ste dnes spojencom s komunistami?
Ján Čarnogurský: My, 38 žudí, vydali sme výzvu na uskutoÄ?nenie referenda o NATO a komunisti nás podporili. Tých 38 signatárov sa nespája so žiadnou politickou stranou.

Ale ste jediný pravicový politik alebo pravicová osobnosť, ktorá sa v tomto smere profiluje.
Ján Čarnogurský: Ã?no, spája nás myšlienka, že by malo byť referendum o NATO. Každý z nás si ponecháva svoje názory a presvedÄ?enie v iných otázkach také, aké mal a, mimochodom, poznamenávam, že nikto z týchto 38 signatárov tejto výzvy nedosiahol v hierarchii komunistickej strany také vysoké postavenie ako prezident Schuster. A prezident Schuster bol zvolený na základe odporúÄ?ania minulej vládnej koalície a de facto aj tejto vládnej koalície.

Mňa by zaujímalo, preÄ?o nechcete, aby sme boli v NATO?
Ján Čarnogurský: Najskôr musím povedať, že toto je výzva na usporiadanie referenda o vstupe do NATO, nie o tom, Ä?i za NATO, alebo proti NATO...

Chcete, aby sme boli v NATO?
Ján Čarnogurský: Keby zajtra bolo referendum, hlasoval by som proti.

Takže nechcete.
Ján Čarnogurský: NevyluÄ?ujem, že kampaň pred referendom, a teda argumentácie by ma presvedÄ?ili. Ale na vašu otázku odpoviem tak, že v súÄ?asnosti podža môjho názoru NATO nerieši žiadny bezpeÄ?nostný problém Slovenska, pretože istú potrebu stability a usporiadania medzinárodných vzťahov Slovenska lepšie rieši Európska únia, do ktorej ideme. Naproti tomu NATO nás žahko môže zatiahnuť do zahraniÄ?ných konfliktov, kde naše národné záujmy nie sú až také dotknuté.

PoÄ?me na Ä?alšie témy. KeÄ? ste odchádzali z politiky, povedali ste, že budete mať vožné ruky pri vyjadrovaní sa o kontroverzných témach. Mňa by teda zaujímalo, Ä?o si myslíte o pokrytectve v politike ako takom. Vari nepopierate, že u nás je.
Ján Čarnogurský: No, ale hádam zase vy nepopierate, že ja som nebol a nie som pokrytecký v tom, že keÄ? som odchádzal z ústavných funkcií, tak som povedal, že chcem mať slobodu vyjadrovať sa aj ku kontroverzným témam.

Napadla mi taká paralela s vojnovým slovenským štátom, keÄ? žudácki predstavitelia spokojne chodili na pivo so slovenskými komunistami. Vy zase ste spolu s komunistami alebo s žuÄ?mi blízkymi tomuto videniu sveta akoby na jednej rovine.
Ján Čarnogurský: Zdá sa, že o 50 Ä?i 60 rokov neskôr sa tento istý jav, ktorý ste spomenuli, v súÄ?asných podmienkach mení tak, že bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany teraz hovoria, že boli vždy dobrí katolíci a chodia do kostola a ukazujú sa v televízii v kostole.

Žijeme vo vežmi zložitej spoloÄ?nosti, keÄ? jej realitou sú, bohužiaž, aj také veci, že 13-, 14-roÄ?né deti užívajú drogy a stávajú sa tu mnohé negatívne prejavy a napríklad politici a predstavitelia KDH, ktorým ste stále, sa odmietajú vyjadriť na otázky antikoncepcie a Ä?ervenajú sa pri tom ako malé deti.
Ján Čarnogurský: Po prvé, nespájajte ma teraz s KDH, pretože ja som v tejto relácii zrejme najmä pre kampaň za referendum o NATO, je to výluÄ?ne moja osobná záležitosť, ktorá nemá niÄ? spoloÄ?né s KDH. Ale keÄ? už ste spomenuli tento problém a problém KDH, tak za 13 rokov Ä?o existuje KDH, práve KDH najviac, najdôslednejšie a najhlasnejšie upozorňovalo na tieto negatívne spoloÄ?enské javy, a vyjadrovalo sa k tomu a navrhovalo riešenia, proti ktorým najÄ?astejšie televízia Markíza brojila.

Televízia Markíza nepropaguje žiadne drogy.
Ján Čarnogurský: Nie, dávala slovo žuÄ?om, ktorí ich propagovali, to znamená, že televízia Markíza vždy bola skôr na inej strane v týchto veciach, než povedzme KDH.

Vrátim sa k tomu pokrytectvu. Zistil som si takú zaujímavú skutoÄ?nosť, že už v 15. storoÄ?í napríklad v Bratislave mesto z verejných prostriedkov prevádzkovalo verejný dom. Bolo to v Ä?ase, keÄ? cirkev bola súÄ?asťou štátu, keÄ? vás za nejaké výroky mohli pokojne upáliť na hranici ako bosorku, ale v tom Ä?ase pokojne spoloÄ?nosť napríklad tu v Bratislave akceptovala, že z daní poplatníkov mesta sa prevádzkoval verejný dom.
Ján Čarnogurský: A teraz mňa z toho obviňujete alebo ako?

Ja sa pýtam, ako máme chápať, že nejaké takéto videnie sveta je odvekou súÄ?asťou spoloÄ?nosti?
Ján Čarnogurský: V 15. storoÄ?í, to je 1400 a nieÄ?o, cirkev nebola súÄ?asťou štátu, práve znakom západnej civilizácie sú takzvané dva meÄ?e, Ä?iže svetský a cirkevný, to znamená, že cirkev nebola súÄ?asťou...

Ale bolo to takmer totožné.
Ján Čarnogurský: No, ale už to meníte. Nie súÄ?asťou, ale takmer, Ä?o je zmena oproti tomu, Ä?o ste pred minútou povedali. Pán redaktor, dávajte si trochu pozor na vyjadrovanie. To znamená, že cirkev nebola súÄ?asťou štátu. Ã?no, je možné, že to tak bolo. Ja som to neštudoval detailne, ale pripúšťam, že to tak bolo. No a Ä?o?

Nie je teda pokrytectvo problémom Slovenska, teraz sa vráťme k súÄ?asnosti, naozaj vážnym problémom? Jednoducho, dvojaká morálka, dvojaké vnímanie pravdy, dvojaké vnímanie sveta, zdôrazňovanie toho, ako to navonok vyzerá naproti tomu, ako je to v skutoÄ?nosti.
Ján Čarnogurský: KeÄ? ste už takto polemicky túto reláciu naÄ?ali, ja to prijímam, mne to vyhovuje. Ã?no, napríklad v mojich oÄ?iach je istým znakom pokrytectva, že povedzme televízia Markíza pred minulými vožbami zakladala stranu SOP, potom tá strana zanikla v priebehu jedného funkÄ?ného obdobia, tak televízia Markíza zakladala stranu ANO, ktorá je teraz. To prispieva k nestabilite slovenskej politickej scény, Ä?o je tiež na politickej scéne znakom, no môžeme to nazvať, aj istého pokrytectva, ale to len, aby som nebol v defenzíve oproti vám.

Ja som skôr mal na mysli nieÄ?o také, že politici vodu kážu, víno pijú, tvária sa pred obÄ?anmi tak, alebo onak.
Ján Čarnogurský: Povedzte mi, kedy som nieÄ?o ja také urobil?

Ja sa vás pýtam ako pozorovateža politickej scény.
Ján Čarnogurský: Ja si myslím, že práve kresťanská demokracia v tom najširšom slova zmysle je prvkom najväÄ?šej stability na politickej scéne, a to nielen na Slovensku. Mimochodom, KDH je jedinou politickou stranou v súÄ?asnosti, ktorá obstála vo všetkých slobodných vožbách po roku 89. Žiadna iná politická strana na Slovensku taká nie je, Ä?o je tiež istým znakom stability. A v európskom alebo dokonca svetovom rámci štatistika hovorí, že kresťanskodemokratické strany sú najstabilnejším prvkom na politickej scéne danej krajiny.

Uvidíme, Ä?i vám vývoj dá za pravdu. Budem sa venovať ešte jednej kontroverznej téme. KDH dnes stojí na Ä?ele ťaženia za zákaz interrupcií.
Ján Čarnogurský: Nebudem sa k tomuto vyjadrovať, lebo ja tu nie som teraz za KDH a nechcem, aby sa moja súÄ?asná aktivita alebo ak chcete, môj imidž, ako sa formuje v súvislosti s kampaňou za referendum, aby sa plietol s imidžom KDH.

Ako Ä?lovek máte ale vožné ruky, mňa by zaujímalo, Ä?i si myslíte, že interrupcia je vražda.
Ján Čarnogurský: Mojím presvedÄ?ením a mojou vedomosťou, mojím poznaním je, že život vzniká samotným poÄ?atím, to znamená, spojením vajíÄ?ka a semena. To znamená od prvého okamihu je to život.

Je interrupcia vražda?
Ján Čarnogurský: Interrupcia je zabitím života.

Čiže lekár, ktorý ju vykoná je vrah?
Ján Čarnogurský: Hovorím vám, že interrupcia je zabitím života.

Z etického hžadiska teda podža vášho názoru lekár a matka, ktorí po istej koordinácii takto uÄ?inia, sú teda vrahovia? Z etického hžadiska odsúdeniahodní?
Ján Čarnogurský: Vybrali ste si také otázky, ktoré sú mediálne vežmi úÄ?inné proti KDH a proti kresťanskému národu. Teraz som tu, predpokladám, prevažne kvôli referendu o NATO a vy si vyberáte takéto otázky, tak ja na túto pascu neskonÄ?ím. A najmä preto, že sa v tom nevyznám tak detailne, pretože to nie je môj odbor. To, Ä?o som vedel, a Ä?o viem, na to som vám odpovedal.

Ako vnímate etickú úroveň súÄ?asnej slovenskej politiky alebo vôbec verejnej sféry.
Ján Čarnogurský: Necítim sa byť ja akože ten dobrý...

Ako pozorovatež...
Ján Čarnogurský: Nie, nie, ja sa necítim byť ten dobrý, mravný, etický a Ä?o ja viem aký, ktorý bude teraz posudzovať slovenskú politiku a vynášať súdy o slovenskej politike, toto je etické, toto nie. Netrúfam si na to a zdá sa mi, že slovenská politika sa ani v tejto etickej oblasti nelíši od politiky v iných štátoch.

ObÄ?ania zase majú možnosť vidieť, že sa tu používajú praktiky sledovania, odpoÄ?úvania, istého vydierania, manipulácie. To tak bude v politike vždy?
Ján Čarnogurský: Neviem sa k tomuto bližšie vyjadriť, lebo teraz, okrem toho, že som v petiÄ?nom výbore, si musím zarábať na živobytie svojou prácou...

Kožko ste už zarobili, odkedy fungujete?
Ján Čarnogurský: Žiaž, ešte to nie je veža.

Kožko musíte mesaÄ?ne zarobiť, aby to bolo v poriadku?
Ján Čarnogurský: Prevádzka advokátskej kancelárie, roÄ?né náklady sú asi pol milióna korún. To znamená, že pol milióna korún musím roÄ?ne zarobiť, a to mi ešte niÄ? pre mňa nezostane.

Akej najväÄ?šej špinavosti, akému najväÄ?šiemu ohováraniu ste vo svojej politickej kariére Ä?elili?
Ján Čarnogurský: Asi pred desiatimi rokmi, keÄ? o mne šírili po celom Slovensku, Ä?o všetko som privatizoval, aký som bohatý. No a bývam stále v tom istom byte ako pred tridsiatimi rokmi.

Ja som poÄ?ul Ä?alšiu klebetu, ktorá je urÄ?ite aj vám známa, ale neznamená to, že ja si to myslím. Vzhžadom zrejme na vašu podobu si mnohí žudia šuškajú, že ste Husákov syn.
Ján Čarnogurský: Nie som, a túto fámu znášam zle. Pretože to je urážka mojej matky, ktorá má 97 rokov, má 5 detí, celý život sa starala o nás, o deti. Moji rodiÄ?ia mali harmonické manželstvo, a preto to znášam zle.

PoÄ?me opäť k téme NATO a predstavme nášho skrytého hosťa Františka Šebeja. Chcem sa vás priamo spýtať, je súÄ?asná aktivita Jána Čarnogurského vo vzťahu k NATO zodpovedná alebo nezodpovedná?
František Šebej: Chcete odo mňa univerzálny súd. Ja sa domnievam, že Ján Čarnogurský robil celý život veci, o ktorých bol presvedÄ?ený, že sú správne. To, že ja si v danom okamihu myslím, že robí nieÄ?o, Ä?o je naozaj nesprávne, nemá Ä?o do Ä?inenia s kategóriou zodpovednosti. Nie som ochotný to tu takto hodnotiť, ale domnievam sa, že je to proti záujmom krajiny.
Ján Čarnogurský: Podža prieskumov 70 percent obyvatežov Slovenska si myslí, že referendum o NATO by malo byť. To znamená, že 70 percent obyvatežov Slovenska vašimi slovami koná nezodpovedne...

Nehovorím, že koná nezodpovedne , ja tu nie som na to, aby som vynášal súdy. Tvrdí to vláda, tvrdí to pán Šebej, tvrdí to väÄ?šina slovenskej politickej scény a tvrdí to navyše aj KDH, že je v našom záujme byť v NATO.
Ján Čarnogurský: Ale ja to netvrdím a 70 percent obyvatežov Slovenska si myslí, že by referendum o NATO malo byť.

Pán Šebej, môže byť Slovensko bezpeÄ?né mimo NATO?
František Šebej: Domnievam sa, že nie. V dnešnej geopolitickej konštelácii napríklad hlboko nesúhlasím s tým, že Európska únia môže plniť bezpeÄ?nostné funkcie. Európska únia totiž vznikla s takým vznešeným ciežom zabrániť európskym národom medzi sebou bojovať, a to sa jej naozaj podarilo za posledné pol storoÄ?ie. Ale to, Ä?o nedokázala Európska únia urobiť, bolo pôsobiť úÄ?inne proti vonkajším hrozbám. Ak teda západná Európa nebola niÄ?ím ohrozená za posledné pol storoÄ?ie a viac, to bolo preto, že je súÄ?asťou Severoatlantickej aliancie. To jej zabezpeÄ?ovalo ten základný bezpeÄ?nostný rámec a podža mňa tým kžúÄ?ovým prvkom Severoatlantickej aliancie, ktorý Európskej únii chýba, je prítomnosť Spojených štátov amerických. Jednoducho Európa je dnes vojensky natožko slabá, že bez aktívnej podpory Spojených štátov amerických vlastne nie je schopná sa ubrániť.
Ján Čarnogurský: Tam, kde zasahovali Spojené štáty a NATO, aj na európskom kontinente, konkrétne na Balkáne, tak zasahovali zle. Jednoducho ten zásah na Balkáne viedol k prehĺbeniu destabilizácie Balkánu.
František Šebej: To jednoducho nie je pravda.

Pavol Pavlík: „Verím, že práve v diskusii o tom, Ä?i bude, alebo nebude referendum o vstupe do NATO, a to sa vám, samozrejme, musí podariť nazbierať dostatok podpisov, bude priestor aj na tieto argumenty.“

(Podľa hlasovania televíznych divákov argumenty J. Čarnogurského presvedÄ?ili 2 284 televíznych divákov, nepresvedÄ?ili 1 601.)

Komentáre



Zanechajte komentár