Tarcu a Godeanu – Na ceste : NFO.SK

NFO.SK

Tarcu a Godeanu – Na ceste

spyros | 29-08-2000 | počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| MaÄ?arsko| Netriedené| Rumunsko| VHT

Ráno o štvrtej mi volá Dávid, aby som zdvihol kotvy. Stretneme na stanici. Času mám relatívne dosť a tak sa prevaľujem v posteli. Potom posledný krát na dlhú dobu prevádzam nejakú tú kvalitnejšiu hygienicku prípravu, obliekam sa, naposledy skontrolujem doklady i love, dávam na seba bágel… A VYRÃ?ŽAM VPRED K NOVÃ?M EMPÃ?RIÃ?M. On de roud egén! Jéééah! Dedz de vej aj lajk it, bejbe!

Ani som netušil, že nové zážitky sa dostavia v takom rýchlom slede. Na zastávke MHD postávajú nejakí ľudia. Fajn, takže autobus ešte neodišiel. No ani nepríde, kua kua kua! Dnes je práve sviatoÄ?ný deň a mnou vyhliadnutý priamy spoj na stanicu cez víkendy a sviatky nechodí. Pokútnymi prestupmi sa napokon 3 minúty pred odchodom ocitám na Pražskej ulici. Upaľujem s plnou poľnou ako o život na stanicu.

Keby sme nestihli tento vlak, tak najbližšie vhodné spoje idú až pred obedom. V staniÄ?nej hale už nervózne postáva Dávid, takže len v mžiku sekundy chvátam lístky a skáÄ?em do najbližšieho vagóna. Je to kupodivu správny vlak.

V Nových Zámkoch navštevujem obľubené staniÄ?né zariadenie a dávam si polievku s reklamným oznaÄ?ením fazuľová, no vzhľadovo vzdialene pripomínajúcu hrdzavú vodu, a chuťovo nieÄ?o neidentifikovateľné desať rokov po záruke. Čoby Ä?elavjek oÄ?akával za 16 kojuniek aj s johlíkom. Treba dodať, že táto pochúťka na Dávida nevyšla, aj mne to len vyškrabali zo spodku splesnetého hrnca.

Komárno nás hneÄ? na zaÄ?iatku prekvapuje jedineÄ?ným prechodom pre chodcov. Predstavte si kruhový objazd, kde prechodová zebra vytvára tvarom šošovku obopínajúcu už spomínaný objazd.

Komárno | Dávid a Spyros na moste
Komárno | na moste

Architektonický zaujímavé, ale o reálnom nasadení v praxi mám svoje pochybnosti.

Na hraniÄ?nom moste cez Dunaj do MaÄ?arska sa dávame do reÄ?i s Poliakom, ktorý to má namierené do slovinských Julských Ã?lp. Tam som už tohto roku bol na Triglave, takže mu dávam nejaké tie rady a želám veľa šťastia pri križovaní západného MaÄ?arska. Inak cesta z jednej železniÄ?nej stanice na druhú trvá takú polhodinku.

Komárom je okyptená menšia Ä?asť pôvodného mesta Komárno avšak bez historického jadra. Pivo Gösser stojí 220 forintov, teda 37 SKK. ŽelezniÄ?né lístky v MaÄ?arsku stoja rovnako pre osobné vlaky a normálne rýchliky. Z Komároma do pohraniÄ?nej dediny Nagylak to máme 2114 HUFov (350 SKK).

Komárom | Kaiser a ser
Komárom | Zaujímavá reklama

Na stanici Keleti-Pu v Budapešti prebehol opäť zrýchlený presun metrom na inú stanicu. Za zmienku stojí, že v metre musíte platiť každú trasu zvlášť, aj keÄ? idete len dve zastávky s jedným prestupom. Náš vlak bol pripravený na odchod a tak sme sa iba uistili, Ä?i ide do Segedína, na Ä?o nám maÄ?arský sprievodca prívetivo pokýval hlavou a dodal nejakú zmienku o IC príplatku (340 forintov v pokladni a 1340 priamo vo vlaku). Takže sme sa zbytoÄ?ne hnali a následne si v pokoji vychutnali osobák do Ceglédu ako aj nastúpivšie stokliogramové krásky s veľkými tetovanými plochami. Ešteže som jedol iba jablko.

Cegléd je klasické maÄ?arské mesto na rovine bez nejakých zaujímavostí. S vÄ?akou sme nasadli na Ä?alší spoj cez KeÄ?kemít do Segedína, kde sme dorazili o tretej popoludní.

Segedín (Szeged) je ako väÄ?šina maÄ?arských miest bez historických pamiatok. Za zmienku stojí na prvý pohľad majestátne námestie s novorománskym dvojvežovým ´Votívnym kostolom´ z nášho storoÄ?ia. MaÄ?arom sa nechcelo stavať železniÄ?ný most cez Tisu, takže k vlaku do Nagylaku musíme prejsť peši cez Tisu ku stanici Új Szeged. To trvá približne hodinu. Autobusová stanica sa nachádza na Mois-tér. Na moste cez Tisu som oslovil peknú maÄ?arskú puberťáÄ?ku, ktorá až dorastie, bude mať urÄ?ite všetky typicky príťažlivé Ä?rty svojho národa, teda Ä?ierne vlasy, ohnivý pohľad a peknú postavu. Teraz som hovoril o babách, hej? Bohužiaľ jej angliÄ?tina bola na úrovni prvej lekcie výuky angliÄ?tiny pre základné školy, takže aj cez moju masívnu snahu sme veľa nepokecali. Na druhej strane nás zaviedla až ku stanici, kde sme sa po výmene plachých úsmevov rozišli.

Motorák do Nagylaku cez Makó išiel až pol šiestej, následkom Ä?oho sme na stanici Új Szeged zasadli do knajpy a posilnili sa uchádzajúcim pivom Borod (135 HUFov). Vedľa nás sedel taký uslintaný tuÄ?niak s vypaseným obnaženým pupkom, podľa Dávida typ židák. S jeho kecov sme porozumeli výrazy ako ´fašista´, ´džipsí´ alebo ´šteňa´. Bol tam taký dunÄ?o, ktorý sa stal jeho vÄ?aÄ?ným objektom pozornosti.

O siedmej podveÄ?er sme koneÄ?ne na hranici v Nadlaku. Vidiecka železniÄ?ná zastávka je vzdialená asi 5 minút od colnice. Obchádzame plne naložené rumunské koráby, ktorých vodiÄ?i len dávajú nejakú krabiÄ?ku rumunským colníkom a fujazdia Ä?alej. Napokon oslovujem nejakého Rumuna, no nemecká poznávacia znaÄ?ka, s mojím ponímaním nemÄ?iny a dohodneme sa, že nás zoberie do Aradu, ale až za hranicou. Super.

Na hranici meníme prachy, posúvame hodinky o hodinu a absolvujeme milú debatu s rumunským pohraniÄ?níkom. Teda Dávid so svojím multijazykovým talentom kecá ako rodený Rumun. Chlapík sa nás pýtal, Ä?i máme nejaké palné zbrane na medveÄ?ov, že nedávno v lese medveÄ? dorazil troch Čechov. Len sa smejeme. Za pár dní sme takmer spoznali realitu týchto slov.

Za hranicou nás hneÄ? odchytývajú tunajší šmelinári alias pokútni taxikári. Kupodivu sú medzi nimi aj dvaja Slováci od Trnavy. Odvezú nás vraj bezpeÄ?ne až do Aradu na stanicu za 25 mariek na osobu. To už radšej pôjdem spať na stanicu v blízkom Nadlaku. Všímam si, že dosť Rumunov má na autách znaÄ?ku Temešváru, takže si skracujeme chvíľu Ä?akaním na Nemca pokusným stopovaním.

Máme šťastie aké je možne len na podobných spanilých jazdách. Odchytávame dodávku Wolkswagen s mladým manželským párom. Smerujú do Temešváru a majú v aute veľa priestoru, takže ja sa rozvaľujem v druhom rade na troch sedadlách a Dávid je na tom za mnou obdobne. Prvá trieda a ešte k tomu zadarmenko. Z Rumuna sa vykľul prestrojený Mika Hakinnen a auto sme prekrstil na ´Banátsky rýchlik´. Okrem Aradu, kde sa aj domáci musia pýtať na cestu, sme išli po kvalitných asfaltkách. Jo! Na predmestí Aradu sú podobne ako v každom slušnom európskom meste stepilé devy postávajúce na okraji cesty. Arad je jednoducho normálne mesto s McDonaldom, Shellkou, OMW, Avanti, Internet kaviarňami… civilizáciu nezastavíš. Pred Temešvárom koneÄ?ne aj nás niekto obehol, nejaký bavorák, ale Schumacher za jeho volantom spľasol, keÄ? za chvíľu okolo neho prefrÄ?ala naša dodávka v 160 kilmetrovej rýchlosti.

Len tak pre zaujímavosť. Kórejské Daewoo kúpilo továreň na Olticty. Legendárne Dacie sa stali korisťou francúzskej automobilky Renault.

V Temešvári (Timisoara) nás vysadili pri autobusovej zastávke a presne inštruovali ako sa dostaneme na železniÄ?nu stanicu. A nech mi nikto nehovorí, že Rumuni nie sú v pohode ako som sa o tom presvedÄ?oval na rôznych štáciách ešte veľakrát. Dávid im ešte nanútil Ä?okoládu.

Päťnásť minút pred polnocou nasadáme do belehradského rýchlika smerujúceho cez Lugoj do Bukurešti. Akurát na nás dopadá plnou silou únava, keÄ? zisťujeme, že nášmu vagónu šéfuje srbská mafia. Už pri vstupe sa snažil nejaký maník obtiahnuť Dávida o peniaze, ale to je starý harcovník. Vpadáme do kupé k jednému Juhoslovanovi. Ten nás prosí, aby sme päť minút poÄ?kali.

Nato vytrháva sedaÄ?ky a pchá pod nich balíky s cigaretami. Neviem síce preÄ?o, keÄ? už prešiel hranicu, ale dobre. Hlavne si sadnúť a trochu sa vyspať.

Nie je mi celkom jasné ako, no jedno je isté, že nejakým zázrakom o jednej v noci vystupujeme v Karansebeši (Caransebes), kde vládne na stanici, ako je to v Rumunsku dobrým zvykom, Ä?ulý ruch. Presúvame sa do centra a lokalizujeme miesto, z ktorého odchádza autobus do podhorskej dediny Borlova. Skladáme sa na laviÄ?kách pred biskupským kostolom, sídlom banátskeho metropolitu, kde si chceme zdriemnuť. Nedá sa zaspať. Potulní psi by ani nevadili, ale zaÄ?ína byť nepríjemná kosa. Napokon sa skladáme na schodoch v nejakom Ä?inžiaku. Veľa toho už ale nanaspíme, pretože náš bus by mal ísť ráno o siedmej alebo o ôsmej hodine.

Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy

Komentáre



Zanechajte komentár