Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií
spyros |
05-09-2000 |
počet komentárov (0)
tagy: Cestovanie| Netriedené| Rumunsko
Prebúdzam sa na atak mojich digitáliek. Chceli sme vyraziť ?o najskôr a tak som si nastavil budík, no no?ný dáž? neustáva a stan je s definitínou platnosťou dead. Horná celta doslúžila. Ke?že prší, v rádiu hlásia dažde v tejto oblasti celý týždeň, nemôžeme z ?asových dôvodov ?akať na zlepšenie, definitívne si nechávame národný park Retezat na neskoršie.
Dávid odchádza presved?ovať ľudí z ne?alekej novovybudovanej chaty, že najlepší možný spôsob ako zabiť ?as je okamžite nás odviezť do najbližšej dediny. Starý vraj nemá ?as, ale nákla?ák s drevom, ktorý sa ráno terigal do doliny, by sa mal ešte vrátiť. Sedieť za mrholenia na korbe so zmá?anou kôrou na drevených klátoch by mohlo byť zábavné. Neskôr vidíme odchádzať z chaty honelníka na Dacii kombi. Kua, kua, kua!
Pod náš prístrešok dobehli nejakí ľudkovia s vreciami plných akýchsi lesných plodov. Starý šéfko, šéfkova ženi?ka, dvaja synovia a dcérenka. Celkom dobre sme pokecali, ke? tu z mladého vyšlo: “Do you speak English?” Kúlmen. Najbližšia civilizácia je dedina Cimpu lui Neag vzdialená asi 15 kilometrov. Odtiaľto odchádza autobus do Petrosani. Na cigánov majú asi rovnaký názor aký je rozšírený i u nás. Chata Buta je vyhorená, ale už stavajú novú. Ke? sme pri tých chatách, išli sme aj okolo chaty Ursu, ktorá sa zdá opustená. O nákla?áku sa im samozrejme nezmieňujeme, lebo sme civilizované kapitalizmom odchované svine, a tak sa poberajú ?alej.
No hej, lenže auta nikde a ke? tu nechceme stvrdnúť, pre istotu ideme aj my. Po dvoch hodinách sa zablatení i premo?ení opäť stretávame so známymi. Už sa dozvedeli o nákla?áku aj oni.
Máme šťastie v tomto hnusnom daždi. Starý šéfko odchytil svojho známeho na Mercedese. Je to prerobená bývalá dodávka s mraziarenským boxom. S v?akou prijímame pozvanie dnu. Za tento odvoz opäť neplatíme. Kto hovorí, že sa dá v Rumunsku stopovať iba za peniaze jednoducho netvrdí pravdu alebo len nemá také šťastie ako tí sprostejší. Hovorí sa, že hlúpi mávajú šťastie, nie? Hehe hehe. To bol pokus o Beavisa a Butheada, takto v sloven?ine, nech žije jazykový zákon, známejších ako Pi?us a Vylízaný.
Zažívam menší trapas, ke? na šéfkov spokojný úsmev hovorím: “Super, super.” Starý nechápavo hľadí, tak mu ešte raz pre istotu opakujem: “Super!” Ešteže ma Dávid dostáva do obrazu, že slovko super nie je až také internacionálne. V tomto kraji znamená ´hnevať sa´.
V dodávke vládne dobrá nálade, natriasame sa, sme premo?ení, no ja sa aspoň ohrievam o vedľa sediacu mladú Rumunku. Veľký Mág známy aj pod prezývkami Olé, ?i Francois sa k môjmu prekvapeniu nebrebudil. Ke? ?lovek vidí celý týždeň iba samé ove?ky, tak už mu tie baby pomaly prestávajú chýbať. Hehe hehe.
Šéfkova rodinka vystúpila v Cimpu lui Neag, ale zlatý vodi? nás odváža ?alej na autobusový perón v Uricani, kde stoja dva typy autobusov výhradne zna?ky Mercedes, klasické ako u nás alebo minibusy typu ´chavdar´. Pre nevedkov tvrdiacich, že Rumuni sú sto rokov za opicami mám smutnú správu, obliekajú sa, kupujú rovnaké veci i žijú ako my. To iba my dvaja vyzeráme akoby sme vyšli z lesa, ?o je aj pravda, ehm.
Posádka nášho autobusu do Petrosani pozostáva z vodi?a a babenky plniacej funkciu biletárky a upratova?ky zároveň, takže v kone?nom dôsledku máme vä?ší luxus a starostlivosť o cestujúcich ako na Slovensku. Jeden rozdiel tu predsa len je, menej blondíniek, tým však nechcem na ni? narážať, ibaže sa tu vtipom o blon?avých devách asi veľmi nevedie. Aj ke? si tu teda diev?atá vlasy neodfarbujú, niektoré sú vyštafírované ako od Versaceho.
V porovnávaní pokra?ujem. Ako prechádzame cez banícke mestá Lupeni a Vulka, tak si nemôžem pomôcť, ale tunajšie ?inžiaky na sídliskách sa mi zdajú nápaditejšie ako u nás. Možno kvôli ich menšiemu vzrastu. Na druhej strane treba brať do úvahu tunajšiu balkánsku poetiku, trošku viac brajgelu pred vchodmi.
S Petrosani odchádzame o pol štvrtej osobným vlakom do Simerie, kde sa železni?ná trať napojí na medzinárodnú lajnu z Aradu cez Brašov do Bukurešti. Cestou sa nám stala zaznamenania hodná príhoda, ke? vlak zastal v nejakej stani?ke na druhej koľaji a v momente ke? za?ali ľudia vystupovať, tak po prvej si to v plnej rýchlosti prefi?al nákladný vlak. Osobné vlaky, tzv. Personale, sú ako v každej krajine najvä?ší zážitok. Školáci vracajúci sa z lágru, roboši, robky a žobráci. Jedna babi?ka typ los notorikos prechádzala pomedzi sedadlá s malou holkou na ktorú bol ozaj smutný pohľad, ledva sa to nau?ilo rozprávať, už to tidlovalo slabunkým vysoko postaveným hláskom: “Dájte, dájte…”, a do toho starká nahrublým hlasom takisto nie?o.
Mne to pripomínalo cirkevnú procesiu, takže sme v zápätí s Dávidom rozvinuli debatu o maníkoch v kostoloch, ktorí v kostole cez omšu po?as obety vyberajú peňáze.
Simeria je malé meste?ko, ktoré nadobudlo význam až ako významný dopravný uzol v južnom Sedmohradsku. V nedeľu sú všetky obchody pozatvárané okrem potravín a ochlastomiest. Na stanici je nepreberné množstvo nonstop zariadení. Pive?ko príde na 6.000, Coca-Cola 20.000, langoš 3.000 alebo fazuľovie polievka na 15.000 leí.
Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy
- Tarcu a Godeanu – Inferno [28/08/200]
- Tarcu a Godeanu – Na ceste [29/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Výstupna Tarcu [30/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Prechod pod Godeanu [31/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Vrhcol Godeanu [01/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Oslea Romaneasca [02/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Černa Sal [03/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Cimpusel [04/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií [05/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Volanie domova [06/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Informácie [10/09/2000]
Komentáre
Zanechajte komentár