Ráno sledujeme zababušených domorodcov a pomaly sa poberáme dolinou Bielej Tisy do hôr. Po chvíli sme stopli nákla�?ák, ktorý nás odviezol hodný kus cesty. Pokra�?ujeme údolím Balcatul popri samote Komen až k rozisahlemu rie�?ištiu pod Pop Ivanom, ešte pár minút sledujeme potok a potom zreteľnou pešinou vychádzame na hlavný hrebeň poloniny.

Prvú dvojtisícovku Čiernohorský Pop Ivan (2020 m.n.m.) dorážame v pomerne veľkom vetre, takže na metalovú vrcholovú fotky sa ani nebolo nutné nejak zvlášť pripravovať. Lú�?ime sa s Milanom, ktorý sa vracia domov a na �?alší deň posiela SMS v zmysle: “K autu som dosiel pred zotmením. STOP. Domov som nevládal vyjsť po schodoch. STOP. Som totálne na sra�?ky. STOP”

Na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny poľskej hvezdárne pripomínajúce na tomto zábere egyptské vykopávky.

Pohľad z vrcholu na hrebeň poloniny. V diaľke vidno všetky podstatné vrcholy (hlavne, ke�? máte foto 10-násobne zvä�?šené ako ja :-)) Celý hrebeň bol pôvodne hranicou medzi Poľskom a Československom.

Pred ve�?erom si dávame �?alšiu dvojtisícovku Brebeneskuľ, ktorým ani chodník nejde, ke�?že je celý zadrátovaný a pozákopovaný ešte z �?asov bojov medzi rakúskou a ruskou armádou v 1. svetovej vojne. Na záver schádzame k plesu, kde si rozkladáme stan. Díky Majo za ozaj snovú fotku, kde ma napadá veľa prímerov Spyrosa so zapadajúcim slnkom, ale nedám ani jeden pretentokrát.