Kotlina pod Prielomom. Stretávame uja Barabáša, ktorý ako oby�?ajne brázdi osamote Tatranskými zákutiami. Pokecáme a za�?íname výstup na Svišťový štít.

Pod závere�?ným prevejom sa mi už ťažšie otá�?a na lyžiach. Rudo kontroluje strmosť svahu svojími zazra�?nými palicami: “To máme 43 stupňov,” a odchádza sa slniť na vrchol. Rigi za�?ína predomnou bojovať s terénom. Ruší stopu a viackrát sa prepadáva. Za�?ínam chápať pre�?o to ostatní skialpinisti vyľapávali na pešo. Radím Rigimu, aby si to dal tiež peši. Rigi: “To už dám na lyžiach. Dá sa udržať rukami.” Zachvíľu už fi�?í dole svahom, ale darí sa mu zastaviť po cca 50m. Ešte kri�?í: “Ja to dám na tých lyžiach!” Na morále mi to teda nepridalo. Potom už ho nevidím, lebo som došiel na vrchol a cez prevej nevidno. Neviem, �?i som taký šikovný alebo mi pomohli, tak ako Rudovi ma�?ky na viazaní :-). Je to nebezpe�?ný �?lovek!

Vrcholová odmena v podobe krásnych výhľadov na všetky strany poteší. Príroda zase raz zvíťazila a Rigi sa objavuje na dne doliny, ke�? sa asi šmykol ešte raz.

Rudo našiel peknú líniu zľava ako vidno vyššie. O svojej by som sa nerád zmieňoval. Najprv som kompletným traverzom vyskúšal, �?i predsa len neodrežem nejakú tú dosku a ke�? som sa na šutroch Svišťového hrebeňa trochu spamätal, tak som si spomenul, že aj nejaké záta�?ky by trebalo dať. Ako bolo na horách krásne, tak boli v Smokovci mraky ľudí,s mrad a vietor. Na kofole ujo Gálfy hovoril ako v�?era prišiel takmer o držku na Poľskom hrebeni a tak sme boli celkom radi, že sme sa tam nezprasili.

Rudova parádna jazda. Kto nešiel, neuverí ako bolia nohy – ísť takto v jednom kuse. BTW prvé video na tejto stránke.