Hranatá Veža 2260,6 m.n.m.
rosta |
27-12-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| VHT| Vysoké Tatry
Text by Blanka! Šli jsme vcelku pohodovou procházkou až na Zbojnickou chatu. Sluní?ko svítilo, ale foukal zároveň nárazová vítr, který zvedal drobné kousí?ky sněhu a ty pak pěkně štípaly do tváří. Cestou jsme si zkusili vylézt na malou skalku u turistického chodníku. Prý to byly přijímací zkoušky do horoškoly. Prošli jsme :) Cestou jsme potkali jen jednoho “pěšáka” a jednoho skialpinistu. Jinak nikde nikdo, jen samé hory.
Malá Studená dolina
Na Zbojandě jsme něco snědli. Bylo tam supr – nikde žádní lidi. I kluk, který nám vařil ?aj, byl na chatě sám. Kolem jedné hodiny jsme za?ali nasazovat ma?ky a vyráželi “do hory”. U?ili jsme se brzdit cepínem a tak jsme se hezky váleli ve sněhu.
Po prudkým stoupáním jsme se pak navázali na lano a nasadili si přilby. V pořadí: Sveťo, já, Zuza, Rosťa a Petr jsme se vydali “hore kopcom”. Ze za?átku jsem měla nepříjemný pocit. Ve předu mě tahal Sveťa a v zadu brzdila Zuza. Pak jsme se ale nau?ili “chodit” a už to bylo fajn. Času už nám moc nezbývalo a tak nás Sveťo za?ínal docela honit. Rychleji nám to ale moc nešlo. Vrcholu jsme ale ještě dosáhli za světla.
V rozhledu z vrchu nám bránil silný vítr. O?i mi slzely tak, že jsem nic neviděla. Provedli jsme tady jen nezbytné foto a pádili dolů. Po?así ani ?as nám nedovolovaly zůstat zde déle.
Nácvik brzdnia cepínom a následný výstup na vrchol.
Dolů jsme scházeli prve ?elem ke kopci a nohama jsme si měli budovat vstupy ve sněhu (bylo to jako na žebříku). Spodní úsek jsme už šli zády ke kopci, což bylo zábavnější. Sníh byl měkký ale ne mokrý, takž se do něj hezky bořilo – bylo to supr. Dole jsme se pak odvázali a zase se váleli ve sněhu – zkoušela jsem kotouly plavmo bez rukou J. Už se stmívalo, tak jsme vytáhli ?elovky a pokra?ovali ke Zbojandě. Najednou jsme viděli z poza skály vycházet krásný měsíc. Ozářil celé údolí a ?elovky jsme mohli schovat do kapsy. Na ledových plotnách se ještě jeho světlo odráželo, což působilo jakoby kolem byly rozsvícené samé váno?ní stromky.
Na Zbojandu jsme již docházeli za tmy. Schovali jsme ma?ky, přilby, cepíny, sedáky, dali si polévku (zelňa?ka a ?esneka?ka – supr), doplnili tekutiny (žádný alkohol) a vycházeli do měsícem osvíceného údolí.
Vrcholové foto a lyžiarsky heaven sedlo Malý Závrat.
Cesta dolů byla zábavná (aspoň pro mě). Skákala jsem do měkkého sněhu, pak v něm ležela, koukala na skály okolo a na měsíc, který ob?as zakrývaly ?erné mraky. Vítr je ale hned zas poslal jinam, takže měsíc vycházel a zacházel a vycházel a … Na Felícii jsme dojeli kolem 20:00. Hlad jsme zahnali štědrove?erní ve?eří (já jogurtem a vlo?kama) a alou domů. Nemusím ti ani psát jak moc se nám nechtělo. Tentokrát mi připadlo, že jsme u vás byli snad jen den. Moc rychle to uteklo. A už jsem zpět v práci a řeším problémy a … Zpět do reality J
Tak zase někdy příště, Blanka
Mesiac nad Rovienkovou kotlinou (?elovky netreba) a ve?erná selanka na Zbojní?ke pred zostupom.
Medvedia služba Tatrám
spyros |
26-12-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry
V živote politika sú chvíle, ke? mu z neba padne možnosť ako sa dobre spropagovať pred verejnosťou a takmer vždy to dopadne tragicky. Nie inak to je aj v prípade novembrovej kalamity vo Vysokých Tatrách. Vyrojili sa zbierky, z Bratislavy nalietavali v pravidelných intervaloch vrtuľníky a samozrejme médiá (legendárny je už záber markizáckeho šviháka v bielej kombinéze Samon ako svetácky rozpráva svoju reportáž pri rozmliaždenej ruke jedinej obete víchrice)… Pre samozviditeľnenie založil pán premiér Dzurinda vládny výbor, ktorého ?lenmi sú všetci ministri, lebo kto by si nechal takú príležitosť na obsmŕdanie pred kamerou ujsť, takže štát v podstate vedie Výbor a nie vláda :-). Aj naši europoslanci sa nedali zahanbiť a promptne za?ali robiť výstavky s najhoršími zábermi a za?ali žobrať peniaze od Únie.
A ?o je pointa?
- Vysoké Tatry nepotrebujú peniaze! Z vyťaženého dreva sa zaplatí obnova lesa a treba povedať, že aj ke? páni lesníci sa tvária ako podnikatelia, stále budú štátna firma, ktorej primárnou úlohou nie je tvoriť zisk a nabaľovať sa, ale spravovať štátny majetok všetkých nás.
- Vysoké Tatry nepotrebujú zbierky. Je mi ľúto, že niektorí ľudia v rámci charity venovali peniažky na Tatrys dobrým úmyslom. No vedia komu v skuto?nosti peniazi odišli? Vedia, že domáci nepotrebovali žiadnu pomoc v núdzi a do týždňa mali svoje majetky skultivované? Ďalej treba povedať, že to bola aj vynikajúca reklama pre firmy. Za všetky prípady spomeniem Slovak Telecom, ktorého reklamy o “trápnom” milióne na výsadbu strom?ekov videlo v prajmtajme každý. Výroba a hlavný reklamný ?as stál ur?ite v desiatkach miliónov. A pokiaľ viem darca zo skromnosti svoje meno neuvádza, ale ?o by sme už chceli na našom Slovensku.
- Vysoké Tatry nepotrebujú politikov. Ostaňte v Bratislave a narobíte menej škody!
- Vysoké Tatry neprežili kataklyzmu. Polomy a víchrice tu vždy boli. Akurát táto bola vä?šieho rozsahu a plne zasiahla hlavnú oblasť Smokovcov. Drevo sa vyťaží, oblasť zrekultivuje. Pohoda.
- Vysoké Tatry nepotrebujú nvé vilky politikov a ich spriaznených sympatizantov. Nechápem to re?i o novom pohľade na turizmus. Na?o stavať nové budovy v Tatrách? To sa podtatatranské obce a tí ?o ponúkajú ubytovanie na súkromí potešia. Nové zjazdovky? Berú politici do úvahy také mali?kosti ako globálne oteplenie alebo južná orientácia svahov?
- Vysoké Tatry ni?í viac vyššie uvedená kampaň, ktorá predstavuje Tatry ako post?ernobyľskú oblasť, ?o vôbec nie je pravda. Víchrica nezasiahla napríklad Štrbské Pleso, obišla viacmenej Tatranskú Lomnicu.
Radšej by som uvítal keby sa politici obzreli na juh a tam objavili oblasť Čertovice a Srdie?ka, kde tiež šarapatila iná kalamita, ale to miesto samozrejme nie je také populárne na pretŕ?anie ksichtov pred médiami.
Ešte na záver malý poznatok. Nedávno som si spomenul, že hne? po 19. novembri minister poľnohospodárstva Zsolt Simon silácky zakazoval vstup do lesa blabla a povedal, že teraz už žiadna zonácia neplatí a ako teraz v decembri vidíme mal pravdu. Tento minister vyzval svojich podriadených, aby nerešpektovali zákony Slovenskej republiky, tatranskú prírodu a v mene zisku neviem koho si veselo rúbali v ?astiach z najprísnejšou ochranou. a to všetko v ?ase, ke? môžu spokojne ťažiť a spolo?nosť to akceptuje v obytných ?astiach Vysokých Tatier. Tak je to.
Barabáš na DVD
spyros |
15-12-2004 |
počet komentárov (15)
tagy: Film| Netriedené| Spolo?nosť
Kto ma pozná, vie, že Barabášové dokumenty veľmi nemusím. Hlavne novšia produkcia typu Omo a Tatry Mystérium ma sklamala. Akoby majster už len produkoval filmy, ktoré musia povinne vyhrávať na festivaloch kvôli biznisu. Veľa profesionalizmu a málo srdca. Nevadí. Stále je najlepší dokumentarista na Slovensku vo svojom žánri, možno aj preto, lebo konkurencie niet. Žeby jednooký kráľ?
Barabáš prostredníctvom svojho štúdia K2 vydal na viano?ný trh kolekciu šiestich DVD GRAND PRIX so svojou doterajšou tvorbou. Ke? trošku nazbieram peniažky (1900 SKK), tak do toho pôjdem. Prípadne ma môžete niekto prekvapiť a kúpiť mi to pod strom?ek. Nie? Tak ni?. Inak asi tam chýbajú jeho najstaršie veci?ky o pretekárskom skialpe spred novembra 1989.
Na 6 DVD sa nachádzajú filmíky: film 80 METROV POD VRCHOLOM, EXPED?CIA SIB?R, TATRY – MYSTÉRIUM, SKIALPINIZMUS V TATR?CH, POMOC PRICH?DZA Z NEBA, 118 DN? V ZAJAT? ĽADU, SÚHRA, MUSTANG, BUDHISTICK? LADAKH, POD KANČENDŽONGOU JE ICH DOMOV, BUDHIZMUS NA STRECHE SVETA, TAJOMNÉ MAMBERAMO, OMO – CESTA DO PRAVEKU.
Ke? už sme pri DVDe?kach, dnes vyšla v SME recenzia na horolezecký film Pád do ticha (Touching the Void) * Veľká Británia/ USA 2003 * 107 minút * Námet: Joe Simpson * Réžia: Kevin Macdonald * Kamera: Mike Eley, Keith Partridge, Dan SHoring * Hudba: Alex Heffes, Bevan Smith * Hrajú: Brendan Mackey, Nicholas Aaron, Ollie Ryall, Joe Simpson, Simon Yates, Richard Hawking. Zjavne nepôjde o psycho komédiu typu Vertical Limit, ke?že ide o skuto?nú udalosť. Už z úryvku recenzie to vyzerá na zaujímavý po?in: “Roku 1985 sa dvaja Angli?ania – Joe Simpson a Simon Yates – rozhodli zdolať peruánsku horu Siula Grande. Priamo v Lime presved?ili náhodného známeho, krajana Richarda Hawkinga, aby šiel s nimi. Aj ke? nemá skúsenosti s lezením, môže udržiavať základný tábor na úpätí dosiaľ nepokorenej šesťtisícovky. Dobrodruhovia horu pokorili alpským štýlom, no pri ceste späť si Joe Simpson zlomil nohu. Pri komplikovanom pokuse dostať poraneného nadol, sa obaja dostali do patovej situácie. Simon Yates ju vyriešil tak, že prerezal lano, na ktorom visel poranený Simpson. Yates, presved?ený o tom, že Simpson zahynul, sa zlomený vrátil do základného tábora. Ťažko sa vyrovnával s možnosťou, že prispel k priateľovej smrti a nechcelo sa mu vrátiť do civilizácie. Ale Simpson o život neprišiel…”
« predchádzajúce príspevky — nasledujúce príspevky »
