Slovensko sa stáva hlavným spojencom USA v Iraku
spyros |
01-05-2004 |
počet komentárov (1)
tagy: Netriedené| Politika| Spolo?nosť
Z dobre informovaných zdrojov blízkych Úradu vlády SR sme získali informáciu o pripravovanej náhrade španielských a poľských vojenských jednotiek v Iraku špeciálnymi silami slovenskej armády. Slovensko sa tak dostane na ?elo svetového úsilia za zni?enie globálneho terorizmu vedeného osamotenými USA a UK.
Premiér Dzurinda k tomu povedal na krátkom bífingu po rozhovore s 5. námestníkom poradcu ministra obrany USA Wolfowitza: “Je našou povinnosťou pomôcť všetkými prostriedkami zastaviť hrozbu terorizmu.”
V priebehu týždňa za?ne na popradskom letisku gigantická transportná akcia. Po?as 2000 letov sa presunie podstatná ?asť novovytvorených slovenských špeciálnych síl americkými lietadlami Hercules do Basry.
Veliteľ slovenskej misie brigádny generál Dezider Lakatoš informoval slovenských novinárov o cieľoch operácie. 200 000 príslušníkov našich jednotiek bude mať za úlohu zlikvidovať teroristickú sieť Al-Kaidá v Iraku, neutralizovať sunnitských a šítskych povstalcov, infiltrovať sa medzi hrozivo ni? nerobiacich Kurdov, rozložiť nepriateľskú infra?truktúru, zefektívniť rozdeľovanie humanitnej pomoci a pomôcť irackej administratíve zasiať semia?ka, generál hovoril doslovne o zemiakoch na poli, euroamerickej spolo?nosti. Na záver generál Lakatoš dodal: “My tú zberbu rozložíme aj s celých ich systémom. Máme podporu celého slovenského národa a ak bude treba, slovenský parlament schváli vyslanie založných útvarov v po?te 300 000, ktoré sa momentálne pripravujú v náro?ných podmienkach tréningových táborov na Spiši.” Slovenskí mierotvorcovia by mali pod záštitou OSN neskôr nahradiť všetky medzinárodné jednotky a ?asom aj Ira?anov.
Brotha photos
spyros |
27-04-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Lyžovanie| Netriedené
Pri hľadaní nových lyží na budúcu sezónu, predsa len moje 4-ro?né 9xky sú už trochu dlhé = 191 cm a dodrbané = trojro?ná krvavá škvrna po nejakom rakušanovi sa mi stále nezmyla zo špi?iek :-), som narazil na prekrásne fotografie Briana Blooma zvaného Brotha. Nenormálne mäso!
Otázka týždňa znie, kto mi kúpi letenku do slne?nej Kalifornie, ke?že na Slovensku si kvôli ochranárom može zalyžovať ?lovek na 5 miestach 3 mesiace v roku.
Plitvice a okolie
spyros |
25-04-2004 |
počet komentárov (5)
tagy: Aktivity| Bosna/Hercegovina| Cestovanie| Chorvátsko| Netriedené| Turistika
Seline – Gra?ac – jaskyňa Cerova?ke pecine – Gra?ac – Bruvno – Mazin – Gornji Lapac – Dolnji Lapac – hranica s Chorvátsko / Bosna – Donji Lapac – Bjelopolje – Korenica – Národný park Plitvi?ka Jezera – Slunj – Tušilovi? (885 km, 10/04/2004)
Ráno prekvapujúco prší. Doobeda prichádza domáca, že ke? je také debilné po?asie, tak nám vráti peniaze za najbližšiu noc, aby sme mohli ísť. Po krátkej bojovej porade balíme a vyrážame za krásami chorvátskeho vnútrozemia. Po ceste máme nejakú jaskyňu, ?o považujeme v daždi za skvelý cieľ. Na parkovisku pred jaskyňou Cerova?ke pe?ine stoja dve nemecké autá, vstupná búdka je pôsobí opustene. Asi to bude tým rozbitým sklom a rozstrieľanou omietkou. Vyrážame si obzrieť aspoň vchod jaskyne odkiaľ vychádzajú nadšení germánci, že je to fasa. Bohužial nám nechceli poži?ať baterky, takže vyrážame dvierka s krikľavými nápismy Policia do not enter a naše o?i si privykajú na tmu. Zapínam svoju starú Petzlovku s originálnymi baterkami, ktoré sná? vydržia. Samotná jaskyňa je veľmi pekná a nie su v nej žiadne stúpania. Po polhodine obzeranie sme späť, síce Maťo si takmer prepichol krk, ale inak pohoda. Ide sa ?alej
Potom sme si chceli obzrieť nejaké hradíky v okolí bosnianskeho Biha?a a preto sme to nakrižovali do Bosny. V okolí Mazinského poľa sa držal sneh a celá krajina pripomínala Mayovky, hlavne rozstrieľané domy. Kdeže asi sú ich srbskí obyvatelia a akí názor na to majú demokrati z Európskeho parlamentu. Pravdepodobne im nevadí exodus vyše pol milióna pôvodného obyvateľstva. Na bosnianskej hranici nás poriadne vydusili a nepustili. Vraj mimo leta potrebujeme víza. Nedovolili mi odfotografovať plagát s hľadanými zlo?incami. Bolo ich 30 a všetci boli Srbi.
Najkratšia cesta na sever teraz vedie krížom cez pohorie Plješevica (1648 m.n.m.), kde sa cesta 2. triedy zmenila na lesnú. V zdraví sme prežili.
Podve?er parkujeme v Národnom parku Plitvi?ka jezera. Ceny sú vysoké ale nezlomný škótsky duch Magdy zistil, že po šiestej nás tam vpustia zadarmo a tak sme si v šere mohli vychutnať ?aro plitvických zur?iacich vodopádov, modravých jazierok, drevených chodníkov bez prítomnosti ?alších tisícok navštevníkov.
Za?íname hľadať miesto na spanie a zisťujem zaujímavú vec. Chorvátsko žije stále v Titovom komunizme. Cestovný ruch tu funguje na nepochopiteľnom princípe. Človek poskytujúci ubytovanie sa zaregistruje na “obš?ine” a tá mu ur?í turistickú kategóriu. To sa dá pochopiť. Čo je ale mimo realitu, že nejaká “obština” URČUJE CENU ubytovania a tá je rovnaká sezóna-nesezóna. Ku koloritu patrilo, že cena za osobu je 100 Kún (cca 700 SKK) aj 100km za národným parkom. Čiže totálna diera vo vnútrozemí je drahšia ako ubytovanie na pobreží u Ivana. Nakoniec sme zjednali veľmi slušnú cenu za ubytovanie aj s maxi kúpeľňou ale pravdepodobne nás ubytovali na?ierno. Ach jo.
Súvisiace odkazy:
- Chorvátsko a Slovinsko: Paklenica
- Chorvátsko a Slovinsko: Zadar a okolie
- Chorvátsko a Slovinsko: Plitvice a okolie
- Chorvátsko a Slovinsko: po hradoch a zámkoch I