Biogradska Gora
spyros |
27-10-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Srbsko/Čierna Hora| Turistika
V tomto roku som pre CK Bubo pripravil turisticko-poznávací zájazd do Čiernej Hory. Produkt sa dokonca predal dva krát a tak som absolvoval 2 turnusy. Medzi nimi som mal niekoľko dní ?as, ktorý som strávil v pohoriach Bjelašica a Komovi.
7. augusta, sobota, som s prvým turnusom absolvoval posledný bod programu, návštevu Biogradského jazera (1099 m.n.m.) v srdci národného parku Biogradska Gora, ktorý je sú?asťou Bjelašice. Po závere?nom fotení som sa rozlú?il s bubákmi, ktorí vzápätí odfr?ali s Galovi? Trans cez Srbsko na rodnú hrudu. Autobus má adresu trvalého pobytu Chorvátsky Grob a preto museli na príkaz povestnej pani Galovi?ovej šoféri zatrieť tento nápis. Istota je istota aj toľko rokov po vojne.
Vzhľadom na neskoré popoludnie som náhlivo vyrazil lesnou cestou na hrebeň. Nemal som nejaký pevný plán, hlavne sa bolo dostať do piatej ráno v stredu na cestnú križovatku v Mojkovaci. Zvláštny pocit, ke? ?lovej stúpa lesom sám. Až teraz si ma tunajší prales úplne podmanil. Národný park Biogradska Gora má za úlohu chrániť toto pralesné bohatstvo, ktoré sa v podobnej veľkosti Európe uchovalo už len v bosnianskej Peru?ici a na hraniciach Poľska s Bieloruskom (Biala Veža). Vä?šina návštevníkov absolvuje ľahu?ký trek po lávkach okolo jazera Biogradsko, nasadne do smra?ochov a fi?í ?alej na ceste k moru alebo domov. Ja fi?ím hore. Stromy v pralese sú listnaté – staré – sivé – pokryté machom – no hlavne nádherne zdravé. Človek si hne? na za?iatku vy?istí rozum i dušu. V?aka! Je to krásne ako príroda samého ?loveka núti ísť cez seba k sebapoznaniu. Hm. Čarovné miesto.
Rýchlym tempom prichádzam na lúky pod Bendovacom. Mením smer a z horskej cesty šlapem ov?ím chodníkom (lemovaný ov?ími hovnami) k salašu Katun Krnja?e, aby som vystúpil na prvú dvojtisícovku v masíve pohoria Bjelašica. Pekný salaš na rozhraní lesa a horských planín s prasiatkami a sliepkami. Hore už po?ujem zháňať kravy. Krásne po?asie a výhľady. Náhlivo vystupujem na vrchol Razvrše (2033 m.n.m.). Zaujímavé, pastieri tu majú rozparcelované lúky drátmi. Smiešne ako chcú spútať prírodné živly. Márny to boj.
Spomínam na podobne šíre trávnaté hrebene v Rumunsku a na Poloninách. Paráda. Hrebeň medzi Razvrše a ?alším kopcom Crna lokva (2008 m.n.m.) má zblízka predsa len iný charakter. Nie tráva, lež borievky, nízka kosovka, ?i celý deň držiaca sa rosa v polovysokých krovinatých porastoch spomaľujú postup. Nevadí. Severná ?asť je vápencová a strmá. Za Crnou lokvou schádzam opäť na cestu od Biogradského jazera vinúcu sa popod hrebeň k Zekovej Glave a napokon do riesmyku Raskrsnica. Láka ma sem vrátiť sa niekedy v budúcnosti na bicykli alebo v zime na lyžiach. Všade dole sa ozýva piskot valachov spojený so štekotom psov. Neuveriteľné koľko je tu pastierskych usadlostí. To som teda ešte nikde nevidel. Zmráka sa. Naľavo môžem zostúpiť k Šiško jezeru, kde je fajnová pálenica. Radšej idem po ceste ?alej. Stretávam dvoch srbských planinarcov. Ospevujú krásu planín. Akurát mi trochu vadí ich vrak, od ktorého podnikajú celodenné túry. Síl mám dosť a aj ke? v tme, dochádzam k odbo?ke k najvyššiemu kopcu Crna glava a ?alej k jazeru Pešice. Pol deviatej. Na dnes sta?ilo.
Súvisiace odkazy:
- Čierna Hora 2004 – Komovi (4. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Bjelašica (3. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Biogradska Gora (2. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Durmitor (1. ?asť)
Komentáre
Zanechajte komentár