Bjelašica
spyros |
31-10-2004 |
počet komentárov (5)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Srbsko/Čierna Hora| Turistika

Zrána vyrážam naľahko po ceste k jazeru Pešice na najvyššie dva kopce pohoria Bjelašica. Najprv som vybehol k vojenskému vysielaÄ?u Zekova glava (2117 m.n.m.). Sprivodca z moravskej CK Rajbas mi neskôr rozprával príhodu z minulého roku, keÄ? jeho klienti vyšľapali na bajkoch na vrchol Zekovej glavy, kde bola práve vojenská inšpekcia. V okolí je prísne zakázané fotiť ako vidno aj z mojich fotierk, ale späť k príbehu. Po spamätaní sa ich milicionári eskotrovali do mesteÄ?ka Kolašin v údolí. Transport prebiehal asi tak, ze najprv išiel policajný gazík nasledovaný minibusom cestovky a pelotón uzatvárali klienti na bycikloch. Kolašin je vzdialený cca 40km :-). Cestou sa zastavovali a sprievodca do cajtov nalieval tvrdý alkohol, takže na policajnej stanici už museli náÄ?elníkovi vysvetliť situáciu on.
Príjemným hrebienkom som bol zachvíľu aj na najvyššom bode menom Crna glava (2139 m.n.m.). Cestou som stretol dvoch Srbov zo vÄ?erajška, ale sa mi zdali akýsi Ä?udní, lebo stále sa pýtali na fotky a že im mám ukázať Ä?o som nafotil. Žeby tajní? Z kopca sú exportné výhľady na všetky strany. Bjelašicu mám ako na dlani. Južný pohľad ohraniÄ?uje hrebeň Zekovej glavy a Troglavu. Na východe v dalekých kopcoch tuším hranice nepokojného Kosova. Na severu krásne plesá pod masívom Strmenica, no a na západe hrebeň Razvrše a Crnej lokvy, ktorý som absolvoval vÄ?era.
Zbehol som naspäť k stanu, kde som zaÄ?al sušiť mokré topánky opantané rannou rosou z bujnej vegetácie ako po celodňovom daždi. V pokoji raňajkujem a ako dezert vyzobkávam bobule z vnútrajška vibramov. PohodiÄ?ka. Na obed sa pohýnam Ä?alej. Ďaleko som sa nedostal. Priamo pod Zekovou glavou je Ä?arokrásne miesto, kde vyviera prameň Biogradskej rieky. Krásne miesto na stanovanie s potôÄ?ikom a ja som spal neÄ?aleko na holi. Fajne.
Po horskej ceste sa opäť dostávam k starému priateľovi, len neviem Ä?i je to jeho zaÄ?iatok alebo koniec. Každopádne až tu siahajú výbežky biogradského pralesa. V priesmyku medzi kopcami Troglava (2072 m.n.m.) a Kordelj (1829 m.n.m.) sa dostávam k novým pohľadom. No niÄ? moc. Jediné miesto na trase, ktoré by som oželel. Zimné stredisko Ski centar Bjelasica by ešte ušlo, ale predomnou sa nachádzajú nejaké mini domÄ?eky na sáňkach o veľkosti 1.5m x 2m. Znie to ako úplna magorina, ale tak to v skutoÄ?nsti vyzeralo. Vo foťáku mi došli baterky a ako som zistil, nová sada nebola nabitá. Ďakujem nekrásna neznáma na pobreží. Skúšam šťastie pri domÄ?ekoch. Kúpil som baterky, ale foťák ich odmietol. Než som ich vrátil späť, majiteľ odfrÄ?al s kámošmi na motorkách brázdiť svahy hrebeňov. Rýchlo preÄ?.

PoÄ?asie sa síce trochu mraÄ?í, ale ja mám ešte dosť síl a tak naberám kurz Komovi. Prechádzam sedlo Raskrsnica (1725 m.n.m.) a opäť krásne hrebene obsypané salašmi. Srdce pookrialo. Už som ako starý dedo, ale ozaj to tak cítim :-). Debatujem so zberaÄ?mi plodov. Idem Ä?alej. Ich spev sa vinie svahmi a spája sa do ozvien.
Pri katune Krivi do pod Lumerom (1863 m.n.m.) sa strhol vcelku veľký lejak. Ledva som stihol obliecť ponÄ?o. Čo najrýchlejšie prechádzam hrebeňom BaÄ? a ukrývam sa na okraji lesa pod zhúžvaným synom starého priateľa. Opäť vÄ?aka. Po hodine sa nebesá ukľudnili. Už bolo aj na Ä?ase, lebo nohy tŕpli a myšlienky sa zastavili. Prichádzam ku katunu BaÄ?ko Brdo. Teta mi celému uzimenému ponúka kiselo. S vÄ?akou prijímam. Kedy zaÄ?nem dávať? SnáÄ? postaÄ?ia slová. Obhliadam sa okolo. V chatrÄ?i je ešte malý vnuk, maÄ?ek s tromi maÄ?encami. Vonku samozrejme bliakajú psiská. Teta kedysi robila v hoteli Avala na Budvianskej riviére. Dokonca bola raz na rekreácii voVysokých Tatrách, no o blízkych vrchoch v Komovi nevie niÄ?. No koľko my vieme o niektorých Ä?astiach Slovenska? Na holiach je 3 mesiace v roku, kde sa stará o svoje tri kravky. LúÄ?im sa. Dve poháre kisela a Ä?lovek je hneÄ? najedený ako v Somálsku, len lepšie.
Za katunom sa so mnou lúÄ?i starý priateľ, no nie je to veselá rozlúÄ?ka. RozÄ?esnutý bleskom stojí osamotený uprostred lúky. Nemôžem mu pomôcť. V tomto kraji som len pozorovateľ, ktorého kratuÄ?kú chvíľu sprevádzal živý les. V diaľke ma už vábia veže Komovi.

Súvisiace odkazy:
- Čierna Hora 2004 – Komovi (4. Ä?asť)
- Čierna Hora 2004 – Bjelašica (3. Ä?asť)
- Čierna Hora 2004 – Biogradska Gora (2. Ä?asť)
- Čierna Hora 2004 – Durmitor (1. Ä?asť)
Komentáre
Počet odpovedí (5) v príspevku “Bjelašica”
Zanechajte komentár
Ahoj Korytko , dobre fotky, to si ich ty fotil?
Hej ja a kto sa pyta? Btw to je take mile ked ma niekto oslovuje priezviskom, to som uplne nadseny!
Pocuj, neviem ci si na mna este pamatas. Oslovenie priezviskom, v tvojom pripade je lepsie, lebo ako spyrosa ta nepoznam. Sorry. Celkom fisi stranka. Marcel mi dal na nu nfo. Prajem veľa stastia na horach a pri fotografovaní. Nech sa ti darí , pridem sa pozriet aj castejsie.
Asi tolko. Ledecky
Jasné, že poznám. Na take “zatínacie\â€? legendy sa nedá zabudnúť. Dostal som echo, že vraj nejaký ženatý šialenec v KE ohrozuje zdravý vývin slovenského národa pod pláštikom doktora. To asi nebudes Ty :-)
Je to tak. Od tatier sem zavial “vetrík\â€? spravy, ze si sa vybral hladat svoj zivotny pribeh do pokojneho, nikym neruseneho prostredia, ako vyrovnany horal. Nic v zlom, ale asi nebudes mat problem z drevom na zimu, ked sa veci vyvinuli takto, v tomto obdobi. Mimochodom, asi nie si polovnik?:-)