Komovi
spyros |
30-12-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Srbsko/Čierna Hora| VHT
Už prvé stretnutie s pohorím Komovi na hraniciach Čiernej Hory a Albánska ma oslovilo. Ako na dlani vidím z lúk pod Lysou najvyššie kon?iare Komovi oddelené ľadovcovou dolinou,vľavo Vasojevi?ki Kom a vpravo súsošie Kom Ku?ki a Starého vraha :-) známeho aj pod menom Bezimenni vrh. Dumám, ?i sú Tatry ozaj najmenšie veľhory sveta.
Čochvíľa som v sedle Treševnik (1573 m.n.m.). V sedle sa stretáva úzka asfaltová cesta spájajúca kraje Vasojevi?i a Plav zo zvyškom Čiernej Hory. Má len jednu chybu, neexistujúce autobusové spojenie. V sedle je otvorená kr?ma a tak tetuša prináša pivo. A ?alšie. Vyzerá to na dlhšiu prestávku. Za stolami sedia potomkovia hrdých Crnogorcov a snažia sa so mnou nadviazať hovor. Na znak priateľstva vystavujem byvalé ponožky.
Prichádza auto s chorvátskou ešpézetkou. Dvaja Slovania dávajú anglický talk. Poloplešatý úradnícky typ bol so svojou ženuškou a vzdialenou príbuznou z ne?alekého Kralju na Vasojevi?ki Kom. Jeho starý otec bol pôvodom z kmeňa Vasojevi?i, ktorých územie tu hrani?ilo s ?alším kmeňom Ku?ki. Táto kmeňová tradícia je v týchto kon?inách stále veľmi živá, aj ke? ľudia sa už stotožňujú aj so svojou ?iernohroskou entitou, Vasojevi?i sú vraj Srbi.
Nedá sa ni? robiť, ide sa ?alej. Naberám smer Štavna, ?o je vlastne trávnatý chrbát vyrážaúci spod stien Vasojevi?ki Kom. Po jeho trávach je rozosiatych veľa salašov s pasúcimi sa stádami oviec. Ďaleko som nedošiel, lebo som si stopol štvorkolku s ljubljanskou zna?kou. Pokécame a táborime priamo pod kopcom. Krásne miesto. Teda oni majú rozkladací stan priamo na streche. Sranda. Pozorujeme veľké divadlo hromov a bleskov nad Bjelašicou. To by môj stan neprežil.
I tak prežil iba do rána, ke? sa spustil lejak. So záujmom pozorujem ako sa zhmotňujú vodné kvapky zvonka dnu sťa dávni assassíni. Rozliepam o?i lepšie a tie biele dierky v plátne sa mi nezdajú. Spomínam si aj na ve?ernú streľbu, ktorá je už takým nudným tunajším koloritom. Spacák a karimatku hádžem pod auto. Ruksak mám chvalabohu v aute. Kone?ne mám ?as si trochu poposkakovať hne? zrána pod stromami, kým sa prebudia Slovinci.
Zobudili sa, zhodnotili situáciu a ke?že hľadajú hlavne dobré miesta na kaynnoning, rozhodli sa ustúpiť. Najlepšie sa im zatiaľ pozdávala tiesňava Nevido. Lano a kompletna lezecká výzbroj nutnosťou. Čierna Hora je predsa len malá. Stretli sme sa o týždeň v meste?ku Žabljak pri Durmitore. Po zrelej úvahe som som sa zviezol naspäť dole do priesmyku, aby som posušil veci a doplnil energetické zásoby chmelom. Slovinci v aute púšťali kvalitnú hudbu – indické blues by som povedal.
V Trešnjeviku som chytil signál a prijal správy z domova. Yf?a, šaman a spol sa pomaly sunú Slovenským Krasom. Zo Zádielu do Plešivca. Šamanov kamoš Zajo (vraj dlhovlasý spolo?enský rozhľadený sympaťák) sa mi postaral o Yf?u a pritúlil ju do svojho stanu. Dobrí ľudia ešte žijú!
Ako sa veci majú. Máme pondelok, v stredu nadránom sa mám stretnúť v Mojkovaci s autobusom z ?alšou grupou turistov z CK Bubo. Už sa aj teším na nejakých ľudí, lebo putovať sám svetom je vcelku psychicky náro?né ako vidno aj z povahy týchto zápiskov. Už rozumiem drsnej poetike chatárov na Térynke a Zbojní?ke. Lezie to jednoducho na karbid a ešte tá nadmorská výška. Všetkô je takô expresívnô. Ajajajááj.
Na obed sa už nudím a skúšam naľahko vybehnuť na Štavnu. Bágel nechávam v kr?me. Hore sa stretávam už po tretí krát s dodávkou CK Rajbas. Vedúci stráži a 8 klientov už šlape na Kom Vasojevi?ki (2461 m.n.m.). Poberám sa za nimi. Dáž? sa zmenil na lejak. Ajke? pridávam do kroku nie a nie ich dobehnúť. V jednej chvíli vidím ?loveka nad sebou v zelenom pršiplášti. Makám ako blázon a nikde nikto. To budú iní borci. Pôda s trávou a skala za?ínajú byť poriadne šmykľavé. Prichádzam na hrebeň, so mnou vietor a malé, no o to intenzívnejšie malé krúpy. Vrátim sa? Hrmí na všetky strany. Ke? už tam sú, aspoň sa spojíme, pojdeme dolu pospolu. Na vrchole nikoho. Váhavo pristúpim k železnej bedni, vyberám z nej výstupovú knihu a po?ho ob?ale? zapísať nejaké drísty. Ešte aby do mňa drblo priamo na vrchole.
Dole v Štavne potom zisťujem, že za suťoviskom pri nástupe našli jaskyňku, kde sa ukryli a potom sa oto?ili späť. V prudkom lejaku prichádzam k dodávke a vbieham dnu. Tu ma už ?aká dobrá nálada, slivovica a neprelistované ?asopisy. Kecáme. Do Durmitoru vraj po nás došla CK Tourbus s ležadlovým autobusom plným ?eských dôchodcov. Nechápal nikto, ke? prišli šotolinovou cestou popod Durmitor. Vraj mali super re?i a šoféra so samovražednými sklonmi. Už sa teším na dôchodkový vek, to bude iný adrenalín.
Ráno mi skúsia nabiť baterky do fotoaparátu cez autonabíja?ku. Možno dám Kom Ku?ki zajtra. Schádzam dole do kr?my. Od Bjelašice prišla ?alšia partia Čechov a dostavil sa aj majiteľ Sava Laki?. Dohadujeme ubytko vnútri na zemi. Sava ani nechce peniaze, lebo sme bratia, tak mu aspoň bratsky likvidujeme zásoby piva Nikši?ko. Sava je 100% Vasojevi?i a aj 100% Čiernohorec. Už v tom mám guláš, kde vlastne patrí ten ich kmeň. Sava to rozto?il a muselo sa chlastať. Doniesol Titov portrét z povaly a za?ala sa show. Domáci nechápali. Mňa podľa viactýždňovej brady ozna?il za gestapáka. Tí Nemci sa tu asi vôbec neholili. Asi sa venovali iba kriglistike.
Utorok, 10. augusta 2004. Ráno sa vydávam klasicky do Štavny. Zlatí Rajbasáci mi dobili trochu šťavy do bateriek. Fotím! Schádzame k potoku Ljubaštica a následne šlapeme kotlom. Problém nastáva pod skalnou terasou. Mapa ukazovala ísť rovno hore, no napokon sa ukázalo, že sme mali traverzovať vľavo. Takto sme našli slabé miesto v terase a zdolali ju cca za II. UIAA. Zdárne sme dorazili do ľadovcovej kotliny medzi Kom Vasojevi?i a Ku?ki Kom. Od Vasojevi?i sa tiahne ostrý hrebeň k štítu Bavan (2252 m.n.m.) s veľkými suťoviskami, ktorého silueta pripomína vztý?ený prst. Rýchlo sa dostávame do sedla medzi Bavanom a Ku?ki Kom. Nechce sa mi ?akať na ostatných, ke?že to vyzerá zatiaľ s po?asím pekne. Aby sa to nepokafralo. Aj zna?enie je dobré. Idem teda. Po trávnatom hrebeni ku skalám v pohode, nasledujú komíniky a suťovisko pod hrebeňom Ku?ki, na ktorý sa ide zľava a potom treba po ňom prejsť vzdušnými partiami na vrchol.
Najvyšší vrchol pohoria Komovi Kom Ku?ki (2487 m.n.m.). Potešilo. Za dobrého po?asia sa dá, ale neviem ?i by som chcel byť na tomto mieste s platiacimi klientami. Trocha sa odkryla hmla a mávam na postupoujúcich Moravákov z cestovky. Fotím okolie aj seba. Idem ja dole. Dohodneme sa, že ich po?kám v sedle,kde sa mi nachvíľu otvorila panoráma na albánske hory Prokletije. Zaznamenať som ten okamžik nestihol. Nabudúce. A s Yf?ou :-). Teraz sedím v sedle a ?akám. Stále sú na vrchole. Cestou naspäť sa flákame. Obdivujeme krásne borovice a zhora vidíme správnu cestu. Tá v skuto?nosti za?ína 200 metrov od tabule s mapkou v Štavne.
O šiestej poobede sme v Štavne. V jednej z kolíb ma ?astujú vinjakom. O chvíľu pohoda kon?í. Pôvodne som mal dohodu, že ma odvezú do mesta Kolašin, zatiaľ?o oni budú pokra?ovať k moru. Zjavne sú unavení, ?as pokro?il, vybaľujú stany a do civilizácie pôjdu až zajtra. Toľko ?asu nemám. O piatej ráno v Mojkovaci. Nemal som sa tu motať. Narýchlo sa lú?im a zbieham k svojim veciam v Treševniku. Tam zisťujem smutnú vec, že autá chodia doobeda do Kolašinu a poobede z práce opa?ne do Andrejevice. Vyzerá to na 30km dlhú no?nú vraždu pešibusom. Kua kua.
Napokon sa stal zázrak. Od Lysej schádza s príslušným hrmotom báger, ktorý nakladajúna vle?ku. Zachvíľu prichádza ruský nákla?ák typu Kamaz a s vle?kou a mojou mali?kosťou naberá kurz Kolašin. V kabíne mužmiesto nemali miesto, no ukecal som ich a sadol si do bágru. Taký autostop som ešte verabože nemal. Tých 30 kilometrov sme napokon zvládli za 2 hodiny. Schumacher môže len závidieť. Cestou som zhliadol veľmi pekné dom?eky s typickou Vasojevi?i architektúrou. Prekrásne strechy.
Kolašin. 22:00. Zo stanice mi pred polnocou ide belehradský rýchlik na Mojkovac. Kupujem lístok (3,20 Euro) a tú hodinu ?akania sa rozhodne nenudím. O zábavu sa mi postarali podgurážení fanúšikovia Crvenej hvezdy Belehrad a postarší bývalý partizán. V Mojkovaci nie je ani nohy. Na križovatku za mestom absolvujem dobrodružnú cestu v tme. Drbnemi niekto alebo nie? Nedrbol. O jednej som na mieste. Nachádzam lavi?ku pod strechou, kde si rozkladám spacák. Celkom kosa. O piatej ráno došiel autobus s novým turnusom. Dobrá partia to bola.
Súvisiace odkazy:
- Čierna Hora 2004 – Komovi (4. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Bjelašica (3. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Biogradska Gora (2. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Durmitor (1. ?asť)
Komentáre
Zanechajte komentár