Nadránom vychádzame v dvoch družstvách Boboš s Ivou a ja s Robom a Rosťom. Už vieme, že okolo obeda má prísť zmena po�?asia a tak sa korigujú smelé plány na Javorákoch. Všetci mierime k stene medzi Prednou Javorovou vežou a Žabím Javorovým vrchom. Zatiaľ je na oblohe pekný plech, no na hrebeni sa za�?ína kúdoliť sneh a z Javorákov padajú každú chvílu prachové lavíny. Zimná idylka.

1. dĺžka (II) Boboš s Ivou sa skúša prehrabať snežným komínom vľavo. Sneh sa prebára hlavne pod ťažšími jedincami a trávy sú už voľajaké mäkké. Nie je to veľmi ideálne. Skúšame mixy vpravo od nástupu. Rosťa ide na prvom. Napriek mojím protestom :-) skúšame progresívnu metódu lezenia sú�?asne. Potom, �?o sa ma prvolezec snaží neúspešne trafiť riadnym šutrom do hlavy sa pripájame za Boboša, ktorý našiel dobrý smer. Prechádzame na klasický štýl lezenia v trojke. Robíme si normálny štand. Celkom ma to potešilo, pretože mi spadla ma�?ka a v trávach na voľno sa dosť ťažko nasadzovala späť. Takto sme zabili vyše hodiny.

3. dĺžka (III) Po�?as istenia mi do �?ela vráža nejaký ľad zhora od prvého mužstva. Slušná pecka. Ešteže mám poriadne nasadenú helmu. S Robom sa zhodujeme, že dohora sa dnes už pozerať nebudeme. Na konci dĺžky je pekný komínik, ktorý bol vyľadnený a obliezal sa skalou vpravo.

4.-6. dĺžka (I-II) Výstup v �?istom snehu. Za�?ínajú padať biele sra�?ky a opierajú sa do nás poryvy vetra. Doliezame na zasnežený hrebienok, ktorý po 100 metroch kon�?í na vrchole. Postupujeme sú�?asne. So záujmom obzeráme serakovité preveje na vrcholovom hrebeni. Na hrebeni už fu�?í riadny vietor, ale zostup vyzerá v pohode. Balíme laná do batohov a valíme dole.

Trošku akože umenia na záver

Cesta bola celkom ľahká a po úvode sme išli myslím celkom rýchlo. Dobre bolo. Samotná cesta asi nie je ni�? moc. V lete by som ju neliezol ani za ni�?. Je to také spojenie mixu v dolnej �?asti a výstupu na �?istom snehu v hornej �?asti. Presný nákres dodá �?asom Boboš do sprievodcu.

Prachové lavínky z Javorákov.

Kotlina pod Prielomom. Stretávame uja Barabáša, ktorý ako oby�?ajne brázdi osamote Tatranskými zákutiami. Pokecáme a za�?íname výstup na Svišťový štít.

Pod závere�?ným prevejom sa mi už ťažšie otá�?a na lyžiach. Rudo kontroluje strmosť svahu svojími zazra�?nými palicami: “To máme 43 stupňov,” a odchádza sa slniť na vrchol. Rigi za�?ína predomnou bojovať s terénom. Ruší stopu a viackrát sa prepadáva. Za�?ínam chápať pre�?o to ostatní skialpinisti vyľapávali na pešo. Radím Rigimu, aby si to dal tiež peši. Rigi: “To už dám na lyžiach. Dá sa udržať rukami.” Zachvíľu už fi�?í dole svahom, ale darí sa mu zastaviť po cca 50m. Ešte kri�?í: “Ja to dám na tých lyžiach!” Na morále mi to teda nepridalo. Potom už ho nevidím, lebo som došiel na vrchol a cez prevej nevidno. Neviem, �?i som taký šikovný alebo mi pomohli, tak ako Rudovi ma�?ky na viazaní :-). Je to nebezpe�?ný �?lovek!

Vrcholová odmena v podobe krásnych výhľadov na všetky strany poteší. Príroda zase raz zvíťazila a Rigi sa objavuje na dne doliny, ke�? sa asi šmykol ešte raz.

Rudo našiel peknú líniu zľava ako vidno vyššie. O svojej by som sa nerád zmieňoval. Najprv som kompletným traverzom vyskúšal, �?i predsa len neodrežem nejakú tú dosku a ke�? som sa na šutroch Svišťového hrebeňa trochu spamätal, tak som si spomenul, že aj nejaké záta�?ky by trebalo dať. Ako bolo na horách krásne, tak boli v Smokovci mraky ľudí,s mrad a vietor. Na kofole ujo Gálfy hovoril ako v�?era prišiel takmer o držku na Poľskom hrebeni a tak sme boli celkom radi, že sme sa tam nezprasili.

Rudova parádna jazda. Kto nešiel, neuverí ako bolia nohy – ísť takto v jednom kuse. BTW prvé video na tejto stránke.