Tarcu a Godeanu – Prechod pod Godeanu
spyros |
31-08-2000 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Rumunsko| VHT
Nadránom vstávam plný síl a dávam si rozcvi?ku spojenú s pózovaním na vrchole. Vychádzajúce slnko vytvorilo ?arokrásnu priestorovú koláž a ?lovek mohol stráviť hodnú chvíľu rozvalený v tráve pri sledovaní nádhernej scenérie. Toto sa malo v menších obmenách odohrávať celý deň.
Vrchol Virful Tarcu
Vrchol Virful Tarcu
Vrchol Virful Tarcu
Vrchol Virful Tarcu
Vrchol Virful Tarcu
Vrchol Virful Tarcu
Po klasických raňajkách s hlavným chodom cesnak a hygienickej príprave so základnou zložkou spišská borovi?ka som na?apoval do fľaše vodu z pripraveného vedra, najlepší komfort dosiahne ?lovek vždy s málom, som pripravený vyraziť.
Najprv rýchle zdolávame vrchol Bodea a klesáme do rozľahlého sedla Plaiului. Cesta je stále dobre zna?ená ty?ami a aj tak sa nie je kde stratiť, pretože našim smerom vedie len jedna vytvorená ovcami.
Sedlo Plaului
Nechcem sa už k tomu stále vracať, ale za každou vetou si dopĺňajte: “Zase prechádzame okolo polodivokých koní a ov?ích stád.” Nechcem sa mi to už stále opakovať. Po pohodovom traverze prichádzame k nejakej mláke v sedle Suculetului, ktorá slúži zvieratám na dopĺňanie tekutín. Tu kon?í zna?enie ?ervenej zna?ky. Ako nás upozorňujú valasi, ?alej už je iba neobývaná divo?ina. Super. Viem, že niektorí borci si pri prechode z Godeanu na Tarcu skracujú cestu krížom cez údolie Rece, ?o považujem za zbyto?né. Možno ušetria pol dňa, ale cesta otvoreným hrebeňom Prislopu, ktorý spojuje Tarcu a Godeanu je skuto?ne nádherná. Nie?o do seba má aj Dávidova logika nestrácania výškových metrov.
Hrebeň Prislop a za ním pohorie Godeanu zo sedla Suculetului
pohľad zo sedla Suculetului na Virful Tarcu
Krátko popoludní dosahujeme vrchol Prislop, kde si dávame kalorickú pauzu. V sedle Mlacile (1664 m.n.m.) sa nachádza vcelku veľký salaš, ktorému sa snažím vyhnúť veľkým oblúkom. Tu sa odohráva asi najnepríjemnejšie stretnutie so psami. Pri obchádzaní z doliny vychádzali nejakí ?alší valasi so psami a tie ma hne? zamerali, k ním sa samozrejme pridala cháska zo salaša. Cítil som sa ako v pravej kovbojke. A okrem iného už teraz viem ako sa cítili vojaci v zákopovej vojne pri Verdune. Ku mne upaľuje psia svorka s patri?ným zvukovým rámusom, ale ešte sú ?aleko. Rovnám si palicu a v nastalej chvíľke, kým dorazia šaleňáci, si upravujem ruksak. Ba?a za nimi nie?o kri?í, ale samozrejme naň dlabú. Rozmachujem sa palicou na všetky strany a dávam si bacha, aby ma nejaký borec nezakusol odzadu. Prvý nápor prešiel a už len brechajú. Kone?ne prichádza aj kolega.
Psi vidia, že tú im pšenica neporastie, je tu dosť veľká nadmorská výška na túto plodinu, a vracajú sa späť do práce. Tak im treba.
Pohľad z hrebeňa Prislop na Virful Tarcu
Pohľad z hrebeňa Prislop na Virful Tarcu
Pohľad z hrebeňa Prislop na Virful Tarcu
Pohľad z hrebeňa Prislop na Virful Godeanu
Zna?ená cesta na mape, by mala pokra?ovať do údolia a z východnej strany sa dá dosiahnut vrchol Godeanu. Je to možné, ale Dávid navrhuje pokra?ovať ?alej po hrebeni. Ani ma nemusí veľmi prehovárať. Prechádzame cez rozložitý vrchol Chaberle. Po krátkom zostupe prichádzame do sedla z bažinatým plieskom a za?íname výšľap na Olanul. Chaberle aj Olanul majú svoje chrbáty vyzdobené zaujímavými trblietavými kameňami. Hlavný rozdiel medzi kopcami je v kulinárskej oblasti. Zatiaľ?o na prvom prevládajú brusnice (?ervené bobule), druhý je úplne ?u?oriedkový (modrofialové bobule) a tak máme aspoň trochu spríjemnený výstup, lebo za?ínam byť dosti unavený.
O piatej poobede máme ?alší kop?ok za sebou. Na vrchole Dávid objavuje fialové hovno, inak to neviem nazvať.
Pohľad na Godeanu z Chaberle (?ítaj Kaberle)
Pohľad na Chaberle
Vrchol Virful Olanul
Ako táborisko sme si vyhliadli kaňon Šéš, kde spali istí Slováci už minulý rok, ke? prechádzali Čierne vrchy a Godeanu, no napokon si vytrpeli svoje pri novej vodnej priehrade Gura Apei, ke? ju museli dva dni obchádzať. Prichádzame do sedla k rie?ke Šéš (1650 m.n.m.), avšak nami vyhliadnuté mieste?ko okupuje stádo oviec, takže ?akáme, kým si ho ba?a odko?íruje na salaš.
Dávid ská?e do vody, takže aby som ukázal, že i ja nie som z cesta, ská?em tiež. Voda bola dobrá, tak na promptné získanie obrny, ale nakoniec mala saunový efekt, takže som dobre zaspával. Ked už sme chrápali, dovalil sa nejaký ba?a, ?i nevymeníme bryndzu za cigarety.
Bryndza je preložené do sloven?iny syr. Dávid mu chce dať celú krabi?ku Marlboriek, ale ke?že sú to moje cigy, dávame mu napokon desať kusov. Som zvedavý, ?i nám ráno nie?o donesie.
Podve?erná hygiena v kaňone Šéš
Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy
- Tarcu a Godeanu – Inferno [28/08/200]
- Tarcu a Godeanu – Na ceste [29/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Výstupna Tarcu [30/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Prechod pod Godeanu [31/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Vrhcol Godeanu [01/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Oslea Romaneasca [02/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Černa Sal [03/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Cimpusel [04/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií [05/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Volanie domova [06/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Informácie [10/09/2000]
Tarcu a Godeanu – Výstup na Tarcu
spyros |
30-08-2000 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Rumunsko| VHT
Bytovka sa za?ína ozývať raňajším huriavkom a preto mierime na parkovisko, odkiaľ má odchádzať náš autobus. Za chvíľu pri nás zastavilo auto, s ktorým po chvíli odchádzame. Cestou vidíme zrúcaninu hradu Turnu Petroniu. Za smiešny bakšiš nás chlapík, ako obvykle maskovaný za rallye jazdca McRaea, odviezol až na koniec Borlovej (350 m.n.m.).
Dávid doslova presral nákladné auto s robošmi a tak budeme musieť vyšľapať údolie po svojich. Kým príde, trochu zameriavam našu pozíciu na mape. Nachádzame sa na sútoku potokov Valea Craiului a Valea de Rauim z ?oho vzniká vzniká veľký potok Sebeš, ktorý sa vlieva do rie?ky Temeš a ten je zanedlho pohltený v Železných vrátach najvä?šou európskou riekou Dunaj.
To vysvetľuje pre?o a ako sa moje chcanky dostali až do Dunajskej delty pri Čiernom mori, kde vraj bola v tom ?ase nejaká ekologická katastrofa. Vľavo za?ína cesta na hrebeň Muntele Micu, no my vyrážame do širokého údolia Valea Craiului. Je to nudná betónová cesta bez zaujímavých pohľadov a tak sme radi, že po ?ase pri nás zastavuje Dacia, podľa mňa najnedocenejšie terénne auto na svete, a vyváža nás až na koniec údolia. Šťastena nás stále neopúšťa, lebo dolina je to dlhá. Ur?ite by sme tu zabili celý deň. Cestou míňame údolnú stanicu seda?ky do lyžiarskeho strediska Muntele Mic (jedna seda?ka a zopár vlekov). Kto by na za?iatku prorokoval, že po 24 hodinách budeme priamo pod horou?
Balím sandále a prezúvam sa do vibramiek. V plnej pravoto?ivej záta?ke cesty, ktorá ?alej smeruje k hotelu Dacia, je odbo?ka žltej zna?ky priamo do strmého kopca. Po trištvrte hodinke prichádzame k rozcestníku žltej a modrej zna?ky.
Telescaui Craiului – rozcestník žltej a modrej, cca 1200 m.n.m.
Valea Craiului (1/2 h) Seroni (3/4 h)
Polana Marului (3 1/2 h)
Po ?alších 45 minútach mierneho výstu lesom prichádzame modrou spojkou na rázcestie s ?ervenou.
Seroni – rozcestník ?ervenej a modrej, cca 1350 m.n.m.
S. M. Cuntu (1 h) Muntele Mic (2 1/2 h)
Tarcu (4 h) Telescaui Craiului (1 1/2 h)
Na poludnie sa rozkladáme pri meteorologickej stanici Cuntu (Statia Meteorologica Cuntu) cca 1500 m.n.m. Vraj sme tu prví Slováci. Túto zimu bola veľká snehová nádielka, takže budova bola zasypaná po strechu a dokonca dvaja 18 ro?ní Češi prišli o život pri skialpinizme, ?o veľmo nechápem ako, ke?že celé pohorie je vo vrcholových partiách veľmi prehľadné a podľa mňa aj bezpe?né.
Asi sa spustili niektorím z prudších údolí. Naposledy bolo toľko snehu v roku 1932, takže to asi stálo za to.
Meteorologická stanica Cuntu (?ítaj Kuntu) v pohorí Tarcu (?ítaj Carku :-))
Meteorologická stanica Cuntu v pohorí Tarcu
Meteorologická stanica Cuntu v pohorí Tarcu
Meteorologická stanica Cuntu v pohorí Tarcu
O pol druhej vyrážame na vrchol. Zatiaľ je všetko vynikajúco zna?ené, za ?o patrí môj obdiv turistickému spolku v Temešvári. Dávid ma na tejto nádhernej vyhliadkovej trase prinútil vyfotiť polovicu filmu.
Všade naokolo sa pasú stáda, ?o je vlastne úplne prízna?né pre celé rumunské Karpaty. Akurát nad hranicou lesa vystriedali hovädzí dobytok ovce a na divoko sa pasúce kone. Každé stádo je strážene svorkou besniacich psov. Vedeli sme do ?oho ideme, takže ešte v lese sme si vyhliadli dobré bakule, no Dávid podcenil situáciu, ke? sa každému psíkovi zo za?iatku prihováral, ?o som ja považoval za úplne zbyto?ný monológ a jeden z nich ho pohrýzol do nohy.
Hnisajúcu ranu vydezinfikoval 70% domácou slivovicou, ?o sa mi zdalo ako zbyto?né hýrenie medikamentami, ke?že inkuba?ná doba besnoty je desať dní.
Napokon ba?a odohnal svojich milá?ikov a poradil nám tri zásady jednania s psami.
- Palicu držať dole – pes úto?í na palicu a okrem toho ju má aj pred o?ami.
- Kamene hádzať bokom – pes ich nepovažuje za úto?nú zbraň ale žrádlo.
- Byť oto?ený vždy ?elom – pes úto?í najradšej odzadu.
O pol piatej sme na vrchole Virful Tarcul (?ítaj Virful Carkul). Víta nás ba?a alias správca meteorologickej stanice, ktorý nás už ?akal, pretože mu o našom príchode referovali z Cuntu.
Je to starý srandista. Na otázku, ?i môžeme prespať na stanici odpovedal: “Nie je problém. Zaplatíte iba toľko, v akej nadmorske výške chcete spať, teda 2190 amerických dolárov.” Potom sa naoko podvolil, že ke? sme tu ako prvolezci zo Slovenska, tak môžeme aj zadarmo.
Ve?er odišiel ba?a so stádom dole a posádka pozostávala okrem mňa z Dávida, dvoch mladu?kých Rumuniek (tu vidno ako civilizovane a kultivovane sme zapôsobili na ba?u naším výzorom i vystupovaním), dvoch psov a jedného ma?iatka.
Rozložil som svoj spacák na posteli vedľa štýlovej kachľovej pece a okamžite zaspal. Čo robil v noci Dávid s babami je otázne. S psami asi ni?, ke?že som nepo?ul zavýjanie. Inak psy sa promenádovali v pohode po dome a ráno otravovali, že sa chcú hrať a jesť.
Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy
- Tarcu a Godeanu – Inferno [28/08/200]
- Tarcu a Godeanu – Na ceste [29/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Výstupna Tarcu [30/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Prechod pod Godeanu [31/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Vrhcol Godeanu [01/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Oslea Romaneasca [02/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Černa Sal [03/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Cimpusel [04/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií [05/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Volanie domova [06/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Informácie [10/09/2000]
Tarcu a Godeanu – Na ceste
spyros |
29-08-2000 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Ma?arsko| Netriedené| Rumunsko| VHT
Ráno o štvrtej mi volá Dávid, aby som zdvihol kotvy. Stretneme na stanici. Času mám relatívne dosť a tak sa prevaľujem v posteli. Potom posledný krát na dlhú dobu prevádzam nejakú tú kvalitnejšiu hygienicku prípravu, obliekam sa, naposledy skontrolujem doklady i love, dávam na seba bágel… A VYR?ŽAM VPRED K NOV?M EMP?RI?M. On de roud egén! Jéééah! Dedz de vej aj lajk it, bejbe!
Ani som netušil, že nové zážitky sa dostavia v takom rýchlom slede. Na zastávke MHD postávajú nejakí ľudia. Fajn, takže autobus ešte neodišiel. No ani nepríde, kua kua kua! Dnes je práve sviato?ný deň a mnou vyhliadnutý priamy spoj na stanicu cez víkendy a sviatky nechodí. Pokútnymi prestupmi sa napokon 3 minúty pred odchodom ocitám na Pražskej ulici. Upaľujem s plnou poľnou ako o život na stanicu.
Keby sme nestihli tento vlak, tak najbližšie vhodné spoje idú až pred obedom. V stani?nej hale už nervózne postáva Dávid, takže len v mžiku sekundy chvátam lístky a ská?em do najbližšieho vagóna. Je to kupodivu správny vlak.
V Nových Zámkoch navštevujem obľubené stani?né zariadenie a dávam si polievku s reklamným ozna?ením fazuľová, no vzhľadovo vzdialene pripomínajúcu hrdzavú vodu, a chuťovo nie?o neidentifikovateľné desať rokov po záruke. Čoby ?elavjek o?akával za 16 kojuniek aj s johlíkom. Treba dodať, že táto pochúťka na Dávida nevyšla, aj mne to len vyškrabali zo spodku splesnetého hrnca.
Komárno nás hne? na za?iatku prekvapuje jedine?ným prechodom pre chodcov. Predstavte si kruhový objazd, kde prechodová zebra vytvára tvarom šošovku obopínajúcu už spomínaný objazd.
Komárno | na moste
Architektonický zaujímavé, ale o reálnom nasadení v praxi mám svoje pochybnosti.
Na hrani?nom moste cez Dunaj do Ma?arska sa dávame do re?i s Poliakom, ktorý to má namierené do slovinských Julských ?lp. Tam som už tohto roku bol na Triglave, takže mu dávam nejaké tie rady a želám veľa šťastia pri križovaní západného Ma?arska. Inak cesta z jednej železni?nej stanice na druhú trvá takú polhodinku.
Komárom je okyptená menšia ?asť pôvodného mesta Komárno avšak bez historického jadra. Pivo Gösser stojí 220 forintov, teda 37 SKK. Železni?né lístky v Ma?arsku stoja rovnako pre osobné vlaky a normálne rýchliky. Z Komároma do pohrani?nej dediny Nagylak to máme 2114 HUFov (350 SKK).
Komárom | Zaujímavá reklama
Na stanici Keleti-Pu v Budapešti prebehol opäť zrýchlený presun metrom na inú stanicu. Za zmienku stojí, že v metre musíte platiť každú trasu zvlášť, aj ke? idete len dve zastávky s jedným prestupom. Náš vlak bol pripravený na odchod a tak sme sa iba uistili, ?i ide do Segedína, na ?o nám ma?arský sprievodca prívetivo pokýval hlavou a dodal nejakú zmienku o IC príplatku (340 forintov v pokladni a 1340 priamo vo vlaku). Takže sme sa zbyto?ne hnali a následne si v pokoji vychutnali osobák do Ceglédu ako aj nastúpivšie stokliogramové krásky s veľkými tetovanými plochami. Ešteže som jedol iba jablko.
Cegléd je klasické ma?arské mesto na rovine bez nejakých zaujímavostí. S v?akou sme nasadli na ?alší spoj cez Ke?kemít do Segedína, kde sme dorazili o tretej popoludní.
Segedín (Szeged) je ako vä?šina ma?arských miest bez historických pamiatok. Za zmienku stojí na prvý pohľad majestátne námestie s novorománskym dvojvežovým ´Votívnym kostolom´ z nášho storo?ia. Ma?arom sa nechcelo stavať železni?ný most cez Tisu, takže k vlaku do Nagylaku musíme prejsť peši cez Tisu ku stanici Új Szeged. To trvá približne hodinu. Autobusová stanica sa nachádza na Mois-tér. Na moste cez Tisu som oslovil peknú ma?arskú puberťá?ku, ktorá až dorastie, bude mať ur?ite všetky typicky príťažlivé ?rty svojho národa, teda ?ierne vlasy, ohnivý pohľad a peknú postavu. Teraz som hovoril o babách, hej? Bohužiaľ jej angli?tina bola na úrovni prvej lekcie výuky angli?tiny pre základné školy, takže aj cez moju masívnu snahu sme veľa nepokecali. Na druhej strane nás zaviedla až ku stanici, kde sme sa po výmene plachých úsmevov rozišli.
Motorák do Nagylaku cez Makó išiel až pol šiestej, následkom ?oho sme na stanici Új Szeged zasadli do knajpy a posilnili sa uchádzajúcim pivom Borod (135 HUFov). Vedľa nás sedel taký uslintaný tu?niak s vypaseným obnaženým pupkom, podľa Dávida typ židák. S jeho kecov sme porozumeli výrazy ako ´fašista´, ´džipsí´ alebo ´šteňa´. Bol tam taký dun?o, ktorý sa stal jeho v?a?ným objektom pozornosti.
O siedmej podve?er sme kone?ne na hranici v Nadlaku. Vidiecka železni?ná zastávka je vzdialená asi 5 minút od colnice. Obchádzame plne naložené rumunské koráby, ktorých vodi?i len dávajú nejakú krabi?ku rumunským colníkom a fujazdia ?alej. Napokon oslovujem nejakého Rumuna, no nemecká poznávacia zna?ka, s mojím ponímaním nem?iny a dohodneme sa, že nás zoberie do Aradu, ale až za hranicou. Super.
Na hranici meníme prachy, posúvame hodinky o hodinu a absolvujeme milú debatu s rumunským pohrani?níkom. Teda Dávid so svojím multijazykovým talentom kecá ako rodený Rumun. Chlapík sa nás pýtal, ?i máme nejaké palné zbrane na medve?ov, že nedávno v lese medve? dorazil troch Čechov. Len sa smejeme. Za pár dní sme takmer spoznali realitu týchto slov.
Za hranicou nás hne? odchytývajú tunajší šmelinári alias pokútni taxikári. Kupodivu sú medzi nimi aj dvaja Slováci od Trnavy. Odvezú nás vraj bezpe?ne až do Aradu na stanicu za 25 mariek na osobu. To už radšej pôjdem spať na stanicu v blízkom Nadlaku. Všímam si, že dosť Rumunov má na autách zna?ku Temešváru, takže si skracujeme chvíľu ?akaním na Nemca pokusným stopovaním.
Máme šťastie aké je možne len na podobných spanilých jazdách. Odchytávame dodávku Wolkswagen s mladým manželským párom. Smerujú do Temešváru a majú v aute veľa priestoru, takže ja sa rozvaľujem v druhom rade na troch sedadlách a Dávid je na tom za mnou obdobne. Prvá trieda a ešte k tomu zadarmenko. Z Rumuna sa vykľul prestrojený Mika Hakinnen a auto sme prekrstil na ´Banátsky rýchlik´. Okrem Aradu, kde sa aj domáci musia pýtať na cestu, sme išli po kvalitných asfaltkách. Jo! Na predmestí Aradu sú podobne ako v každom slušnom európskom meste stepilé devy postávajúce na okraji cesty. Arad je jednoducho normálne mesto s McDonaldom, Shellkou, OMW, Avanti, Internet kaviarňami… civilizáciu nezastavíš. Pred Temešvárom kone?ne aj nás niekto obehol, nejaký bavorák, ale Schumacher za jeho volantom spľasol, ke? za chvíľu okolo neho prefr?ala naša dodávka v 160 kilmetrovej rýchlosti.
Len tak pre zaujímavosť. Kórejské Daewoo kúpilo továreň na Olticty. Legendárne Dacie sa stali korisťou francúzskej automobilky Renault.
V Temešvári (Timisoara) nás vysadili pri autobusovej zastávke a presne inštruovali ako sa dostaneme na železni?nu stanicu. A nech mi nikto nehovorí, že Rumuni nie sú v pohode ako som sa o tom presved?oval na rôznych štáciách ešte veľakrát. Dávid im ešte nanútil ?okoládu.
Päťnásť minút pred polnocou nasadáme do belehradského rýchlika smerujúceho cez Lugoj do Bukurešti. Akurát na nás dopadá plnou silou únava, ke? zisťujeme, že nášmu vagónu šéfuje srbská mafia. Už pri vstupe sa snažil nejaký maník obtiahnuť Dávida o peniaze, ale to je starý harcovník. Vpadáme do kupé k jednému Juhoslovanovi. Ten nás prosí, aby sme päť minút po?kali.
Nato vytrháva seda?ky a pchá pod nich balíky s cigaretami. Neviem síce pre?o, ke? už prešiel hranicu, ale dobre. Hlavne si sadnúť a trochu sa vyspať.
Nie je mi celkom jasné ako, no jedno je isté, že nejakým zázrakom o jednej v noci vystupujeme v Karansebeši (Caransebes), kde vládne na stanici, ako je to v Rumunsku dobrým zvykom, ?ulý ruch. Presúvame sa do centra a lokalizujeme miesto, z ktorého odchádza autobus do podhorskej dediny Borlova. Skladáme sa na lavi?kách pred biskupským kostolom, sídlom banátskeho metropolitu, kde si chceme zdriemnuť. Nedá sa zaspať. Potulní psi by ani nevadili, ale za?ína byť nepríjemná kosa. Napokon sa skladáme na schodoch v nejakom ?inžiaku. Veľa toho už ale nanaspíme, pretože náš bus by mal ísť ráno o siedmej alebo o ôsmej hodine.
Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy
- Tarcu a Godeanu – Inferno [28/08/200]
- Tarcu a Godeanu – Na ceste [29/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Výstupna Tarcu [30/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Prechod pod Godeanu [31/08/2000]
- Tarcu a Godeanu – Vrhcol Godeanu [01/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Oslea Romaneasca [02/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Černa Sal [03/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Cimpusel [04/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií [05/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Volanie domova [06/09/2000]
- Tarcu a Godeanu – Informácie [10/09/2000]
