O slovenskej náture v zlom i dobrom
spyros |
23-10-2004 |
počet komentárov (2)
tagy: Aktivity| Lezenie| Lyžovanie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry
“Právě jsem přišel z hradu!”, akoby povedal klasik ?eskoslovenských humoristov Klement Gottvald. Ale nie, to som len nevedel ako za?ať dnešný maratón schôdz.
1. stretnutie – Valné zhromaždenie SAPUL v Tatranskej Lomnici
SAPUL je Slovenská asociácia profesionálnych u?iteľov lyžovania, ktorej som ?lenom od poslednej zimnej sezóny. Priebeh zhromaždenia by som zhrnul do jedného slova – fraška. Nezainteresovanému krátky úvod do problematiky. V porevolu?ných ?asoch vznikla na Slovensku veľká lyžiarska škola T-SKI, ktorá si založila SAPUL, aby si mohla trénovať nových u?iteľov lyžovania. Túto školu vlastnili páni Pavelka (terajší prezident SAPUL-u) a Ternavský (bývalý sekretár SAPUL-u). Tí sa pred dvoma rokmi nepohodli. Ternavský si založil vlastnú lyžiarsku školu a svoje podnikateľské problémy preniesli na pôdu asociácie, kde už pôsobia aj iné lyžiarske školy. To je základný problém. Od toho sa potom odvodili primitívnosti typu v marci pozvánka na ukon?enie sezóny od asociácie a na mieste sa zistilo, že to je vraj akcia T-SKI a tak lyžiarske školy TernavSKI a Jasná (tá patrí lyžiarskemu stredisku SKI Jasná a tým pádom tam trochu asi vyšachovali tamojšiu pobo?ku T-SKI) boli out.
Registrovaných ?lenov je vyše tisíc a na valnej pohrome :-) sa zú?astnilo cca 140 delegátov, ehm. Rokovací poriadok navrhla klika pána Pavelku, kde bola taká vsuvka, aby sa všetky návrhy podávali písomne, aby kandidát na prezidenta zohnal 100 podpisov (NEBOLO POVEDANÉ, že od ?lenov SAPUL-u! :-), len aby bolo jasné aké je nízke právne povedomie aj v horných štruktúrach a pritom navrhovaný ?len rady mal mať 50 podpisov od ?lenov asociácie, sranda nie?). Tento rokovací poriadok schválili horné štruktúry dnes a tým pádom bol okrem pána Pavelku znevýhodnený iný kandidát teda Vlado Ternavský. Možno podľa správnosti mali tie podpisy “splašiť” až po schválení rokovacieho poriadku, ?iže dnes. To by bola sranda. A možno aj s notárskym potvrdením. Rokovací poriadok sa v chaotickom verejnom hlasovaní schválil, no neschváli sa volebný poriadok, ktorý bol na neho naviazaný a tým pádom všetko zastalo na mŕtvom bode. Amatérizmus. Za?ila sa valiť špina od všetkých zú?astnených. Napríklad si nemôžem pomôcť, ale sú?asný sekretár pán Tur?áni z T-SKI nielen svojím výzorom, ale hlavne prejavom atakuje ?alšie dimenzie telenovely Jednoducho Mária s dôrazom na slovo jednoduchý. Môj súkromný názor. Nakoniec zhromaždenie predsedajúci rozpustil, ?o potešilo ľudí z Bratislavy a okolia, ktorí sem do Tatier merali cestu. Vlastne úplne na záver mal Vlado Ternavský dosť vulgárny prejav, ktorým asi tiež veľa fanúšikov nenabral. Asi zistil, že týmto zrušením vlastne ostáva pán Pavelka stále prezidentom :-). Na túto frašku sa pozeral nejaký postarší ujo, ktorý v 50. rokoch zakladal lyžovanie u nás a sekretár SLZ.
Podľa môjho by bolo asi najlepším riešením keby vlastníci lyžiarskych škôl NEMOHLI byť prezidentom ani sekretárom asociácie u?iteľov lyžovania. To je ako ke? v NHL by asociácia hrá?ov bola vedená majiteľmi klubov. Jednoducho asociácia by asi podľa môjho skromného názoru mala zastupovať u?iteľov lyžovania a nie ich chlebodarcov. Rozmýšľam, že možno na?o je aj asociácia, ke? certifikáty pre SR má v ruke SLZ a svojím ?lenom okrem povinnosti platiť ?lenské nehrozí ni?. Sekretár na otázku, ?i budú ohlasované zľavy na lyže nás poslal do …
Terazky idem na ?alšie schôdze a dopíšem v nedeľu :-)
2. stretnutie – úvodné stretnutie lyžiarskej školy TernavSKI
Táto ?asť dňa už nebola taká búrlivá, lebo boss je len jeden. Najprv nás oboznámil šéf školy z minulým rokom. Pochválil u?iteľov s najviac odu?enými hodinami, ja som tam vraj ako notorický povaľa? chýbal. A možno aj budú sapulácke Fischery alebo Volkly. Uvidíme.
Postretal som zopár známych – Striptéra, Sandru, Ľubu, Dratviaka, Mária (Tur?áni našej školy :-)), sestry a veľa ?alších, ktorých mená v hlave nedržím – just faces. A to som sa dozvedel, že deti Jirka Čepila a Čížikovcov robia v tej istej škole. Zaujímavé.
Nasledovala guláš párty a môj úprk na ?alšiu akciu.
3. stretnutie – posledné zlanenie HK JAMES Tatr. Polianka na Sliezskom dome.
Celý deň som prijímal informácie o prebiehajúcej akcii. Zohraný tandem Boboš s Ivou pripravil opäť super akciu roka. Došlí Poliankári sa rozdelili do indiánskych kmeňov, prijali nové mená (Vlhká špára, Dvojprstová dierka, Mokrý maglajz, Trávnatá polica, Zvonivá karabína, Stojací kojot, Rozbitý ?ok a podobne), ?elenky a išli súťažiť. Napokon vyhrali Huróni. Yf?a z kmeňa Koman?ov nevyhrala ni?, ale po?ul som dobré referencie na jej streľbu lukom!
Došiel som akurát na ve?eru a vyhlasovanie výsledkov. Aspoň som videl pekný západ slnka. Po slávnostnom dekorovaní víťazov predsedom klubu (odmeny boli skromenjšie ako minulý rok v?aka absencii sponzorov, ale o to boli viac od šerca a o to ide!) sa púšťali vynikajúce horofilmy.
Celý ve?er prebehol fajn v príjemnej spolo?nosti kamarátov. Nakoniec ostalo tvrdé jadro (nielen alkoholické), ktoré na záver absolvovalo originálny midnight chillout, o ktorom radšej poml?ím. Pravé vyvrcholenie.
Ráno: ja som peckoval na chatu skasírovať hostí a pripraviť všetko na duši?ky. Budem mať plno. Yf?a sa so Salzmannovcami vybrala obzrieť Granátové lávky. Pri tak peknom po?así tichá závisť :-)
Jesenné ráno vo Velickej doline a Gerlachovský štít zo Sliezskym domom z Granátovej lávky.
ManHimself in Medzilaborce; Andy Warhol’s Modern Art Museum
manhimself |
22-10-2004 |
počet komentárov (5)
tagy: Netriedené| Slovensko| Zemplín a Už
„Not everyone will be famous for fifteen minutes..“
The motivation for making Medzilaborce a more serene and less congested city was varied and complex. A decade of determined antipollution efforts has dramatically improved the view from the Andy Warhols’s statue, just a stone’s throw from the crowds and energy of the Modern art museum.
Visitors eager for the history of the ancient world’s first great visual artist can now walk among millennia-old monuments, including Andy Warhol’s Modern art museum.
My greatest hope is that visitors this year will discover not only monuments and celebration, but also the ideas and the people behind them – both the thinkers and artists who inspire.
Medzilaborce has always been an exciting city – excellent for dining late and dancing later. But now it is becoming a more livable city. The shot-put event will take place in the ancient building of the Modern art museum. This will be Warhol’s first competition since his death; it will also be its first women event. Artists will trace the route traveled by the messenger who – legend holds – worked 25 years to bring the news of America’s victory, and then fell dead of exhaustion. The careful adaptation of historic venues for modern events is echoed by the re-emergence of some of Medzilaborce’s colorful neighborhoods. And a massive expansion of public-transport system has made them much easier to enjoy. The ancient Green Line commuter rail is in the final stages of a complete renovation, and has been linked to two other subway lines, making Medzilaborce’s busiest neighborhoods available via underground.
Anyone in search of the legendary spirit and energy of the city will have no trouble finding it. But amid the hustle and excitement of the Modern art museum, visitors to Medzilaborce will be able to find a few moments of calm to take in what they have seen – alone in a subway museum, with a friend in a quiet corner of a park or chatting with a new acquaintance in a tavern.
Bojové psy a moje pou?enie
spyros |
20-10-2004 |
počet komentárov (50)
tagy: Netriedené| Privát| Spolo?nosť
Toto bude dlhší ?lánok písaný stále v afekte a budú v ňom použité deriváty slova jebať. Popisovaná udalosť sa odohrala pred vyše 36 hodinami, no stále vo mne vrie žl? a agresívne pudy mojich Homo sapiens predkov. Už štyri mesiace je môj pes Egon (3-ro?ný Čierny ruský teriér, 45 kg, pôvodne ruský služobný pes, ?iže žiadne orezávatko) kvôli problémom s kožou na antibiotikách. Celá rodina sa s ním super pipleme, pretože treba na neho v kuse dávať pozor, aby sa neškrabal a tým si to nezhoršoval. vždy musel pri ňom donedávna niekto spať, aby sa mu venoval v prípade nutnosti. Minulý týždeň sa mu to za?alo kone?ne zlepšovať a antibiotiká by mal brať ešte cca 2 týždne. Aj som ho dal v pondelok ostrihať, aby už mal na zimu v poriadku podsadu.. V utorok ráno som prišiel k tete do Popradu, aby som Egona vyven?il. Potom ho zvyknem cez deň brávať do práce a ve?er ho donesiem späť. Celkom som sa tešil, ke?že Egon po dlhej dobe aj pobehne a netreba ho neustále popoťahovať na vodítku, aby sa neškrabal.
Už som sa vracal od Spišskej Sobote po ceste vedúcej z centra starej Soboty k Zimnému štadiónu. Ke? prejdete most cez rieku Popradu, tak po 100 metroch je naľavo budova SPP a napravo je prevádzkareň firmy TATRASKLO. Psa som mal na vodítku a išli sme po svojej strane cesty domov. Vo dvore sa objavil americký Stafordshire bulteriér, ktorý patrí majiteľovi firmy TATRASKLO. Nebol uviazaný, majiteľ nikde, nemal náhubok a dokonca ani obojok, ?o bolo v nasledujúcich chvíľach dosť tragické. Prišiel k nám, chvíľu pozoroval Egona a potom sa mu to tupé zviera zahryzlo do krku. ?no to zviera bolo tupé, tuposť mu ?íšila z hnedých o?í. Jeho majiteľ bol bohviekde. Skúšal som Egona odtiahnuť ale ten vyjebanec bol úplne zahryznutý. Ten jebák sa nedal chytiť za ni?, lebo narozdiel od niektorých iných bojových plemien mal aj kupírované uši, aby ich za ne iné psy nemohli chytiť, žiadna srsť a žiadny obojok. Párkrát som nakopol, ale skúste kopať do ragbyovej lopty. Predpokladám, že to hovado (ospravedlňujem sa hovädziemu dobytku) nemalo ani gule, do ktorých by mohol smerovať úder. Iba pár tupých o?í. Vyjebanec. Po kopancoch aj Egona pustil, ale hne? sa zahryzol inde. Pustil som Egona a rozbehol sa do tej vyjebanej firmy. V budove nikto, vzadu nejakí roboši. Zhu?al som na nich, aby si zobrali toho jebátora.
Z Egonovej prednej laby kvapkala krv. Autolekárni?ku samozrejme nemali. Opýtali sa ?i ho môžu odviezť k zverošovi (máme toho istého). Medzitým som už zavolal tetu, aby došla z mojím autom a doviezla nejaké obvazy. O tych chudákov som sa ?alej nezaujímal. Zaujímal ma Egon. Teta prišla rýchlo, obviazala mu labu a išli sme k lekárovi. Egona dostal injekciu na uspatie a doktor mu postupne ošetril 6 zákusov = 12 vyholení, kvôli ošetreniu rán, niektoré boli až ku kosti. Celá ta sranda ma vyšla na 600 korún, ale tie peniaze môžem jebať. V?era nemohol Egon stúpiť na nohu a na noc dostal tabletku proti bolesti. Dnes to už vyzerá lepšie.
Všetci mi hovoria aby som zašiel k tym sra?kám a pýtal preplatenie. Ur?ite by mi to preplatili, ale to sa už nevráti späť. A okrem toho mám chuť na fyzické násilie a tak by im v tom sklenárstve veľa zrkadiel neostalo a tá zloba ma neopúšťa. Možno som mal zájsť na mestskú políciu, aby mal doty?ný nezodpovedný maniteľ a pes zápis. Po druhom zápise vraj takéto psy idú na likvidáciu. Skôr sa snažím zobrať ponau?enie.
Ja mám ostrejšie služobné plemeno, ale Egon bol vychovávaný, aby nebol hrozbou pre spolo?nosť. A tak nemá problém koexistovať s inými psami. Ten druhý pes bol neriadená strela, žiadny výcvik, žiadny kynologické pomôcky, ni?, len pár tupých o?í a jebnutý majiteľ, jeho roboši z firmy TATRASKLO. U nich si už ur?ite ni? neobjednám. Egonovi tiež ur?ite nepomôže moja návšteva v drbnutej firme TATRASKLO (tým apelujem na všetkých, aby si tam ni? neobjednávali) a u mestských policajtov, ktorí sa ponajviac zaujímajú o vyberani pokút pri parkovaní. Možno im krivdím.
Viem ?o urobím. V mojej výbave do budúcnosti nebude chýbať zbrojný pas, 6mm flaubertka a 500.000 V elektrický paralyzátor. Útok od takého psa budem považovať za priame ohrozenie svojho života, ?iže sa budem snažiť protivníka zneškodniť protivníka všetkými dostupnými prostriedkami s pravdepodobne smrteľným výsledkom.
PS: Už ako tragikomédia vyznieva, že pred dvoma mesiacmi v Bratislave Yf?a opravovala bicykel a zozadu sa jej zakusol do lýtka pitbul na vodítku! Kým sa spamätala zo šoku a zavolala mi, tak milý majiteľ psa bol pre? a Yf?a musela podstúpiť kompletne nepríjemné o?kovanie proti besnote. Tá bude mať v ruksaku podobnú výbavu ako ja.
Egon nemá problémy s inými psami. Tu je napríklad so Švaj?iarskym salašníckym psom po?as víkendu vo Val?ianskej doline.
Egonove rany.
