Bjelašica
spyros |
31-10-2004 |
počet komentárov (5)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Srbsko/Čierna Hora| Turistika
Zrána vyrážam naľahko po ceste k jazeru Pešice na najvyššie dva kopce pohoria Bjelašica. Najprv som vybehol k vojenskému vysiela?u Zekova glava (2117 m.n.m.). Sprivodca z moravskej CK Rajbas mi neskôr rozprával príhodu z minulého roku, ke? jeho klienti vyšľapali na bajkoch na vrchol Zekovej glavy, kde bola práve vojenská inšpekcia. V okolí je prísne zakázané fotiť ako vidno aj z mojich fotierk, ale späť k príbehu. Po spamätaní sa ich milicionári eskotrovali do meste?ka Kolašin v údolí. Transport prebiehal asi tak, ze najprv išiel policajný gazík nasledovaný minibusom cestovky a pelotón uzatvárali klienti na bycikloch. Kolašin je vzdialený cca 40km :-). Cestou sa zastavovali a sprievodca do cajtov nalieval tvrdý alkohol, takže na policajnej stanici už museli ná?elníkovi vysvetliť situáciu on.
Príjemným hrebienkom som bol zachvíľu aj na najvyššom bode menom Crna glava (2139 m.n.m.). Cestou som stretol dvoch Srbov zo v?erajška, ale sa mi zdali akýsi ?udní, lebo stále sa pýtali na fotky a že im mám ukázať ?o som nafotil. Žeby tajní? Z kopca sú exportné výhľady na všetky strany. Bjelašicu mám ako na dlani. Južný pohľad ohrani?uje hrebeň Zekovej glavy a Troglavu. Na východe v dalekých kopcoch tuším hranice nepokojného Kosova. Na severu krásne plesá pod masívom Strmenica, no a na západe hrebeň Razvrše a Crnej lokvy, ktorý som absolvoval v?era.
Zbehol som naspäť k stanu, kde som za?al sušiť mokré topánky opantané rannou rosou z bujnej vegetácie ako po celodňovom daždi. V pokoji raňajkujem a ako dezert vyzobkávam bobule z vnútrajška vibramov. Pohodi?ka. Na obed sa pohýnam ?alej. Ďaleko som sa nedostal. Priamo pod Zekovou glavou je ?arokrásne miesto, kde vyviera prameň Biogradskej rieky. Krásne miesto na stanovanie s potô?ikom a ja som spal ne?aleko na holi. Fajne.
Po horskej ceste sa opäť dostávam k starému priateľovi, len neviem ?i je to jeho za?iatok alebo koniec. Každopádne až tu siahajú výbežky biogradského pralesa. V priesmyku medzi kopcami Troglava (2072 m.n.m.) a Kordelj (1829 m.n.m.) sa dostávam k novým pohľadom. No ni? moc. Jediné miesto na trase, ktoré by som oželel. Zimné stredisko Ski centar Bjelasica by ešte ušlo, ale predomnou sa nachádzajú nejaké mini dom?eky na sáňkach o veľkosti 1.5m x 2m. Znie to ako úplna magorina, ale tak to v skuto?nsti vyzeralo. Vo foťáku mi došli baterky a ako som zistil, nová sada nebola nabitá. Ďakujem nekrásna neznáma na pobreží. Skúšam šťastie pri dom?ekoch. Kúpil som baterky, ale foťák ich odmietol. Než som ich vrátil späť, majiteľ odfr?al s kámošmi na motorkách brázdiť svahy hrebeňov. Rýchlo pre?.
Po?asie sa síce trochu mra?í, ale ja mám ešte dosť síl a tak naberám kurz Komovi. Prechádzam sedlo Raskrsnica (1725 m.n.m.) a opäť krásne hrebene obsypané salašmi. Srdce pookrialo. Už som ako starý dedo, ale ozaj to tak cítim :-). Debatujem so zbera?mi plodov. Idem ?alej. Ich spev sa vinie svahmi a spája sa do ozvien.
Pri katune Krivi do pod Lumerom (1863 m.n.m.) sa strhol vcelku veľký lejak. Ledva som stihol obliecť pon?o. Čo najrýchlejšie prechádzam hrebeňom Ba? a ukrývam sa na okraji lesa pod zhúžvaným synom starého priateľa. Opäť v?aka. Po hodine sa nebesá ukľudnili. Už bolo aj na ?ase, lebo nohy tŕpli a myšlienky sa zastavili. Prichádzam ku katunu Ba?ko Brdo. Teta mi celému uzimenému ponúka kiselo. S v?akou prijímam. Kedy za?nem dávať? Sná? posta?ia slová. Obhliadam sa okolo. V chatr?i je ešte malý vnuk, ma?ek s tromi ma?encami. Vonku samozrejme bliakajú psiská. Teta kedysi robila v hoteli Avala na Budvianskej riviére. Dokonca bola raz na rekreácii voVysokých Tatrách, no o blízkych vrchoch v Komovi nevie ni?. No koľko my vieme o niektorých ?astiach Slovenska? Na holiach je 3 mesiace v roku, kde sa stará o svoje tri kravky. Lú?im sa. Dve poháre kisela a ?lovek je hne? najedený ako v Somálsku, len lepšie.
Za katunom sa so mnou lú?i starý priateľ, no nie je to veselá rozlú?ka. Roz?esnutý bleskom stojí osamotený uprostred lúky. Nemôžem mu pomôcť. V tomto kraji som len pozorovateľ, ktorého kratu?kú chvíľu sprevádzal živý les. V diaľke ma už vábia veže Komovi.


Súvisiace odkazy:
- Čierna Hora 2004 – Komovi (4. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Bjelašica (3. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Biogradska Gora (2. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Durmitor (1. ?asť)
Bystré sedlo
spyros |
28-10-2004 |
počet komentárov (1)
tagy: Aktivity| Netriedené| Slovensko| VHT| Vysoké Tatry
Štrbské Pleso (1355 m.n.m.) – Mlynická dolina – Pliesko pod Skokom – Vodopád Skok – Pleso nad Skokom (1801,3 m.n.m.) – Volie plieska – Malé Kozie pleso – Capie pleso (2075,3 m.n.m.) – Bystrá lávka – Bystré sedlo (2314 m.n.m.) – Furkotská dolina – Vyšné Wahlenbergove pleso (2167 m.n.m.) – Soliskove pliesko – Nižné Wahlenbergove pliesko (2053 m.n.m., po žltej na Tatranskú magistrálu) – Štrbské Pleso (po ?ervenej, 28/10/2004)


Bystré sedlo pod Furkotským štítom
Zhora-dole: Rosťa, predseda s priateľkou, Blanka, Spyros.
Biogradska Gora
spyros |
27-10-2004 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Srbsko/Čierna Hora| Turistika
V tomto roku som pre CK Bubo pripravil turisticko-poznávací zájazd do Čiernej Hory. Produkt sa dokonca predal dva krát a tak som absolvoval 2 turnusy. Medzi nimi som mal niekoľko dní ?as, ktorý som strávil v pohoriach Bjelašica a Komovi.
7. augusta, sobota, som s prvým turnusom absolvoval posledný bod programu, návštevu Biogradského jazera (1099 m.n.m.) v srdci národného parku Biogradska Gora, ktorý je sú?asťou Bjelašice. Po závere?nom fotení som sa rozlú?il s bubákmi, ktorí vzápätí odfr?ali s Galovi? Trans cez Srbsko na rodnú hrudu. Autobus má adresu trvalého pobytu Chorvátsky Grob a preto museli na príkaz povestnej pani Galovi?ovej šoféri zatrieť tento nápis. Istota je istota aj toľko rokov po vojne.
Vzhľadom na neskoré popoludnie som náhlivo vyrazil lesnou cestou na hrebeň. Nemal som nejaký pevný plán, hlavne sa bolo dostať do piatej ráno v stredu na cestnú križovatku v Mojkovaci. Zvláštny pocit, ke? ?lovej stúpa lesom sám. Až teraz si ma tunajší prales úplne podmanil. Národný park Biogradska Gora má za úlohu chrániť toto pralesné bohatstvo, ktoré sa v podobnej veľkosti Európe uchovalo už len v bosnianskej Peru?ici a na hraniciach Poľska s Bieloruskom (Biala Veža). Vä?šina návštevníkov absolvuje ľahu?ký trek po lávkach okolo jazera Biogradsko, nasadne do smra?ochov a fi?í ?alej na ceste k moru alebo domov. Ja fi?ím hore. Stromy v pralese sú listnaté – staré – sivé – pokryté machom – no hlavne nádherne zdravé. Človek si hne? na za?iatku vy?istí rozum i dušu. V?aka! Je to krásne ako príroda samého ?loveka núti ísť cez seba k sebapoznaniu. Hm. Čarovné miesto.
Rýchlym tempom prichádzam na lúky pod Bendovacom. Mením smer a z horskej cesty šlapem ov?ím chodníkom (lemovaný ov?ími hovnami) k salašu Katun Krnja?e, aby som vystúpil na prvú dvojtisícovku v masíve pohoria Bjelašica. Pekný salaš na rozhraní lesa a horských planín s prasiatkami a sliepkami. Hore už po?ujem zháňať kravy. Krásne po?asie a výhľady. Náhlivo vystupujem na vrchol Razvrše (2033 m.n.m.). Zaujímavé, pastieri tu majú rozparcelované lúky drátmi. Smiešne ako chcú spútať prírodné živly. Márny to boj.
Spomínam na podobne šíre trávnaté hrebene v Rumunsku a na Poloninách. Paráda. Hrebeň medzi Razvrše a ?alším kopcom Crna lokva (2008 m.n.m.) má zblízka predsa len iný charakter. Nie tráva, lež borievky, nízka kosovka, ?i celý deň držiaca sa rosa v polovysokých krovinatých porastoch spomaľujú postup. Nevadí. Severná ?asť je vápencová a strmá. Za Crnou lokvou schádzam opäť na cestu od Biogradského jazera vinúcu sa popod hrebeň k Zekovej Glave a napokon do riesmyku Raskrsnica. Láka ma sem vrátiť sa niekedy v budúcnosti na bicykli alebo v zime na lyžiach. Všade dole sa ozýva piskot valachov spojený so štekotom psov. Neuveriteľné koľko je tu pastierskych usadlostí. To som teda ešte nikde nevidel. Zmráka sa. Naľavo môžem zostúpiť k Šiško jezeru, kde je fajnová pálenica. Radšej idem po ceste ?alej. Stretávam dvoch srbských planinarcov. Ospevujú krásu planín. Akurát mi trochu vadí ich vrak, od ktorého podnikajú celodenné túry. Síl mám dosť a aj ke? v tme, dochádzam k odbo?ke k najvyššiemu kopcu Crna glava a ?alej k jazeru Pešice. Pol deviatej. Na dnes sta?ilo.


Súvisiace odkazy:
- Čierna Hora 2004 – Komovi (4. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Bjelašica (3. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Biogradska Gora (2. ?asť)
- Čierna Hora 2004 – Durmitor (1. ?asť)