NFO.SK

NFO.SK

Žabí kôň (2291 m.n.m.)

spyros | 23-07-2003 | počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry

Z cyklu na vlastnej koži uvádzame horolezecký výstup na Žabieho koňaa vo Vysokých Tatrách hrebeňom.

Streda ráno ma zastihla v rozospatej nálade a tak som ne?akane pristúpil na Yf?ino naliehanie, aby sme vyrazili na nejakú túru do Tatier, pri?om som ako iniciatívny blbec navrhol Žabieho koňa. Pobalili sme bágle a pred obedom vyrazili pod Popradské pleso. Vo veselej nálade sme obiehali valiace sa davy turistov, aby už zanedlho Spyros pochopil rozdiel medzi lezením a horolezectvom. Išlo totiž o moje prvé vážnejšie lezenie v horách.

Nad Žabím plesom sme odbo?ili vľavo z turistického chodníka a za?ali sme šlapať suťoviskom pod Rysy. Tu sme si vybrali jeden zo žľabov a vodou a machmi sme sa drali nahor. Tu bol pre mňa aj hlavný boulder, to jest kľú?ové miesto. Minulý ?as je na mieste, ke?že mi ten 200kg boulder poslala Yf?a takmer na hlavu, ale chvalabohu ho ešte chíľu pridržala. Následne sa to miesto už liezlo dosť blbo a celý som sa zasral od hliny. Potom sme sa dostali pod výrazný žľab v stene. Tu sme sa radšej zaistili na jednu dĺžku, lebo všade naokolo ?íhali nepríjemné lokre (uvoľnené skaly). Cestou sme aj našli dve staré skoby. Potom sme už len natraverzovali po polici do 12 metrového zlaňáku do Žabieho sedla. Ako teraz zisťujem, cestu prvýkrát vyliezli V. Lorenz a J. Ruman už roku 1875. Obtiažnosť II.

Yf?a ma poslala napred zlaniť do sedla a nájsť štand. To asi nemala, lebo ja som tam žiadny nenašiel a ona ma poslala ?alej za nejaký balvan, že tam musí byť. Žiadny nebol a tak si spomenula, že: “Jááj, tam treba hodiť šlingňu.” Rozumej popruh rôznej veľkosti. Ke?že som šlingňu nemal, tak som sa odistil od lana a ?upel ako kvo?ka v úzkom sedle, kým Yf?a zlaní a vybuduje štand. Túto chvíľu som využil na obzretie si môjho bydla a to som nemal robiť. Vzhliadol som na hrebeň Žabieho koòa. Pochopil som pre?o asi Lorenz s Rumanom neliezli ?alej a pre?o ho horolezci zo zaèiatku 20. st. považovali za najťažšie dostupný vrchol v Tatrách. Ten hrebeň ozaj pripomína šachovú figúrku koňa, ktorá sa akoby mimochodom obhliadala za sebou a pýtala sa Spyrosa: “Trúfneš si?” Netrúfnem! Zachvátila ma depka. Taký ostrý hrebeň predsa nemôžem ja úbožiak vyliezť. Síce v sprievodcovi je trojka (obťiažnosť III), ale mozog hovorí nie?o iné. Síce aj sprievodca (Kroutilov zo 60. rokov) nie?o mlel o expozícii ale toto ma uchvátilo, zachvátilo a udupalo do zeme.

Medzitým Yf?a zlanila, zaistila nás a ja som za?al vyratúvať možnosti zlanenia do doliny. Dalo sa vyjsť naspäť hore, ale lano už bolo dole. Na slovenskú stranu boli dva metre pod nami nejaké staré šlingne, ale naším 50 metrovým lanom by sme asi túto kolmicu nezlanili. Na poľskú stranu to vyzeralo trochu lepšie. V skuto?nosti samá päťka. Podľa Yf?i je najľahší únik priamo po hrebeni na vrchol Žabiehio koňa. To ur?ite! Hlavne ke? som videl zapráskanú dvojicu Moravákov v polke hrebeňa vlastne mierne pod hrebeňom, ?o bol ich hlavný problém.

Napokon som sa poddal a súhlasil. Medzitým sa pripravovali na zlaňák do sedla dvaja Lotyši a za?alo mierne kvapkať. Yf?a naliezla do prvej dĺžky a za?al lejak typu slejvák, krátky a intenzívny. Pobral som sa aj ja. Prvý úsek vlastne idete po šikmej a hladkej platni, ?o teda v tom daždi bola. Nohami na trenie a rukami sa držíte ostrého hrebeňa. Asi najzaujímavejšia ?asť. Lotyši ostali tr?ať v sedle a ako som sa dozvedel, mali iba 35 metrové lano. V Tatrách by mali byť štandardom dve šesdesiatky a aj istenia na štand sa dávajú tak každých 50 metrov. Prestalo pršať a tak sme zvyšné tri dĺžky dali relatívne v pohode. Treba ísť hlavne priamo po hrebeni a zbyto?ne netraverzovať zdanlivo ľahšími partiami. Zahalila nás hmla a za?alo hrmieť. Hlavne ke? sa opäť nerozprší. V druhej dĺžke je v skale zlomený friend, ale na istenie sa dá použiť. Inak hrebeň ako vyzerá majestátne, tak lezenie je pohodové a aj ma prešla hne? depka, ?o sa prejavilo na mojej nálade. Normálne som si vychutnával cestu a strmé zrázy ma nejak nedeptali. Ozaj pekná cesta.

Na vrchole sme dali zápis do knihy a radšej išli hne? pre?. Hovno vidieť a ?o je horšie hovno po?uť. Takzvané ticho pred búrkou. Z vrcholu vedú dva super vyistené zlaňovacie body umiestnené podobne ako zlaňák do sedla už nebohým exceletným skialpinistom Vladom Tatarkom. Prvý sa nachádza hne? pod vrcholom. Prístup je vyzna?ený žltými bodmi. Tu sme dobehli Moravákov a tak sme museli ?akať. Napokon sme zlanili do Žabieho vyšného sedla a z neho dole. Odtiaľ mala ísť cesta dole skalnými a trávnatými policami až na suťovisko nad Žabím plesom.

Bohužial nás opäť chytil slejvák. Teraz mu to trvalo o dosť dlhšie. Všetko naokolo za?alo hu?ať a zo žliabkov a žľabov sa za?ali valiť hektolitre vody. Obzvlášť pekný pohľad bol na západnú stenu Rysov. Po pár metroch sme došli nad jeden žľab v plne rie?nej prevádzke, kde stál posledný zo štyroch Moravákov a pripravoval sa na zlanenie cez nejakú starú skobu. Nehcelo sa nám riskovať
na šmykľavom teréne a tak sme radi zlanili aj my na ich lane. Bohužiaľ žľab bol dlhší a tak napokon aj im padlo dobre naše lano, ktoré sme naviazali na ich šesdesiatku. V celom žľabe boli fasa vodopády, tak aj taký canyondiving je adrenalínová srandi?ka. Tak sme sa dostali 50 metrovým zlanením na fajn výjazd zo žľabu a ?alej pokra?ovali klasicky suťoviskom. Tu sme si spomenuli na Lotyšov. Pol ôsmej ve?er, 35 metrové lano, všade hmla a hromy. Radšej sme pre istou zavolali Horskú službu, že možno nejakí ?ábli ostali v stene. Napokon sa hmla zdvihla a uvideli sme ich na konci druhého zlaňáku. Takže sme zrušili poplach. Aj tak ich ?akala asi pekná morda cestou dole spojená s atraktívnym no?ným pochodom. Cesta z vrcholu do Žabieho vyšného sedla je inak za III a potom dole za II.

Pri kecaní s Moravákmi prišla re? aj na fungl nového horolezeckého sprievodcu po Tatrách ?eskej proveniencie, ktorého nám ukázali. Pri popise cesty hrebeňom na Žabieho koòa bolo okrem iného napísané – Za nepriaznivého po?asia nenastupovať. Mimoriadne nebezpe?né a hrozí možnosť zrútenia. Takže tak.

Napíš komentár

Rozhovor s Cievom

spyros | 03-07-2003 | počet komentárov (0)
tagy: Cyberspace| Netriedené| Spolo?nosť

Ďalší pán na holenie. Pôvodne Oravák, teraz študujúci v Žiline, pracujúci v USA a duša viacerých nezmyselných projektov na nfo.sk

Cievo: a co s tym interwie budes robit ?
spyros: zmanipulujem a uverejnim nech vedia co si zac
Cievo: :-D
Cievo: ok
Cievo: go go go :-)
spyros: Jo, go go
spyros: Chaire Cievo
Cievo: Sewas
spyros: Co to mas za prezyvku?
Cievo: Preco? Nepaci sa ti? Prezyvka vznikla este na zakladnej skole :-)
spyros: Podla hrubky nejakej koncatiny?
Cievo: :-D No celkom nie (ale hrubka je dolezita). Najprv ma volali Zila (toto
vzniklo z mojeho priezvika), nesko spoluziaci zistili, ze som chalan
tak to prerobili na Zilo a neskor to bola Cieva a potom Cievo az do
dnes :-)
Cievo: Nemal by som o tom napisat knihu ?
spyros: Mozem uverejnit aj nieco z predosleho chatu?
Cievo: Ako napriklad ?
spyros: To je jedno.
Cievo: Hmm, no jasne :) ale nieze zase nejake prasaciny ! :-)
Cievo: Pamataj,ze to je vedla svatych !
spyros: Podme dalej. Kedy si zacal vnimat pocitac ako nieco ine ako zdroj
zabavy, napriklad na hladanie detskej pornografie?
Cievo: :-D
Cievo: No vsetko sa zacalo v puberte. To som mohol mat takych 15 a zacal
som sa bavit s uzastnym BASICom na SINCLAIRY (ci ako sa to pise)
a potom mi nasi kupili PP06 z ktorej som poslal partitio tables
do pekeiel hned
Cievo: Neskor som zacal spoznavat skyte kuty Pascalu a potom sa to uz valilo
jedno za druhym a teraz to uz neviem zastavit :-)
Cievo: * Dufam, ze potom chyby opravis,hehe *
spyros: Naco? Ludia maju radi autenticitu, krv, city, bla bla
Cievo: OK :-)
spyros: A surfovat si zacal az na Internete alebo si zazil aj zlate casy
Fidonetu?
Cievo: Som dost mlady na to aby som uzival Fidonet :-)
spyros: Boli tam aj mladsi... Ako pokracuje tvoj prvotny projekt xom?
Cievo: No XOM sa nikdy ani nerozbehlo pretoze MatoHa odisiel do Bratislavy
a ja som siel do Ziliny a to sa neda tak nadialku,aspon na Slovensku
nie :-)
spyros: A so mnou sa da? Ale podme dalej, ake boli tvoje prve pocity v sieti?
Cievo: No je to take ako ked od Ance Dlanovej prejdete na nejaku babenku :-)
spyros: Kde si prisiel na adresu http://www.nfo.sk resp. http://www.kaschav.sk?
spyros: Jo zaroven pracujem
Cievo: Ked sme s MatoHom hladali nejaky free-hosting pre XOM tak sme nadabili
na vas :-) Nechceli sme blbe *.host.sk alebo *.miesto.sk. Tieto servery
obsluhovali uplny captaci a podla mna *.NFO.sk je super. No a Kaschav
bola moja velka zaluba. Hlavne suborove databazy. No ale potom prisiel
den ked ....
spyros: Tak sa pochval, s cim tu zaberas zbytocne miesto...
Cievo: No mam u vas spominanu XOM, potom celkom prvu PHP stranku s databazamy
a to je ACOMPI.NFO.SK, ktora je pre inzerciu pocitacovej techniky ako
stvorena, a taktiez MOBIL.NFO.SK ktora je moja srdcova zalezitost.
Grafiku pre nu mi robil Ogre. Potom u vas mam homepage CIEVO.NFO.SK
a pre skolu som robil stranku ZUZO.NFO.SK aby som dostal nejaku tu
postel na dalsi rok :-)
spyros: Tak tak, dobre ze si konecne presiel do vykania.
Cievo: :-D
Cievo: sak oni vedia ze im mozem tykat, ze ?
spyros: Velmo nevyskakuj panacik. Ako dlho bude cely internet trpiet tvojou
absenciou, len kvoli uspkojeniu tvojich erotickych potrieb?
Cievo: Akou absenciou? Ja som aktivny (ale nie na 100%) Teraz rozmyslam
spravit nieco podobne ako predavaju na www.miva.sk a nejako z toho
aj vybuchat prachy ale to je zatial sen.Este ani < %php
som nenapisal :-)
spyros: He? Dodávky materiálov pre plynovody, vodovody, kanalizáciu a technické
zariadenia budov?
Cievo: Ooops,www.miva.com :-D
Cievo: to je ta profesionalan deformacia :-)
spyros: Nejake nekomercne projekty v dohladnej dobe?
Cievo: Zatial nie, pomaham na stranke www.znn.sk
Cievo: Ale ak by niekto nieco potreboval zbuchat (ako napriklad formular,
ze spyro?) tak nie je problem :)
spyros: Dohodli sme sice nieco o dost vacsie ale nevadi, ja som zvyknuty.
Inak www.znn.sk je fuckt vymakana stranka, len akosi nejde...
Cievo: Tak to asi zase webmasteri sa bavia :-) Co take ste dohodli?
spyros: O tom potom. Nejaky odkaz ludstvu?
Cievo: Chodte a mnozte sa kym mozete :-)
Cievo: PS:Ja sa tiez budem
spyros: Delenim? Tak to ti zelam vela stastia.

Napíš komentár

Rozhovor s Andreiosom

spyros | 21-06-2003 | počet komentárov (0)
tagy: Cyberspace| Netriedené| Spolo?nosť

Vsimol si si tento taglajn? “Pane Jezisu Kriste, Synu Bozi, Ty vidis tieto riadky, zmiluj sa nado mnou hriesnou!” Ulozil som ho z diskusie na tvojom projekte a akurat sa mi drbol na koiec emailu pre teba. Co si o onom myslis?

Je fakt dobry. Viac takych taglajnov!

Mozes v kratkosti povedat o sebe nejake curicullum vitae s dorazom na internet?

Narodil som sa velmi davno, takze nedavno som s hrozou zistil, ze uz mam 28. Aj ked vsetci mi hadaju tak 20 – 22.

Vyrastal som v dobe, ked pocitacov bolo zopar v celom meste a ja som ani nevedel, co to je (nie ako moj 4-rocny krstny syn, ktory uz sam hrava niektore pocitacove hry, vie, co je internet, vie vypnut pocitac a pod.). Ked som zacal chodit do skoly, objavili sa sinclairy a atari a commodory a sharpy. No a samozrejme PMDecka. V skole sme sa k nim trochu dostali, ale skor som chodil obcas k nejakym kamaratom, znamym zahrat hry.

Na strednej skole sme uz mali aj PCecka, dokonca som maturoval z informatiky a aj sa mi to pacilo, ale vela som z toho nevedel. Doma sme mali len Atari – najma na hry.

Internet som prvy raz realne okusil v 4. rocniku VS!, ale co-to som o nom vedel uz predtym a dost sa mi to zapacilo. Chystal som sa rozbehnut nejaky projekt – stranku nasej farnosti – este skor, nez som sam internet vobec videl. Dovodom bolo najma tuzba pisat, publikovat, spristupnovat uzasne veci… – vydavat casopis je velmi narocne a finacne pre mna nerealne. Ako student som sa podielal na studentskom casopise PRAMEN a tak som poznal hrozne problemy okolo toho. Internet sa mi zdal super riesenim a aj sa to potvrdilo.

V 4. rocniku VS som teda rychlo zacal spoznavat toto medium a v hlave mi zacala mimoriadne intenzivne bzucat idea sucasnej stranky grkat.nfo.sk. Hladal som ale cloveka, ktory by dal technicky dokopy to, co ja redakcne pripravim. Vtedy mi ktosi mailom poslal adresu www.kaschav.sk/gr-kat a tak som narazil na Spyrosa. Po par mailoch sme sa dohodli. Ja som pripravil veci a Spyros ich postupne nahadzoval na siet. To som netusil, ake je to narocne a kedze som bol netrpezlivy, tak som casom zacal stranky robit aj sam.

Potom som spoznal este Oskara (www.ke.telecom.sk/oskar), vdaka ktoremu som absolvoval dve kratke skolenia… A vysledok vidite na grkat.nfo.sk.

Co bolo hlavnym stimulom pre rozbehnutie projektu o Greckokatolickej cirkvi?

To, ze nieco podobne dovtedy na sieti chybalo. Bolo par stranok, ale moja vizia bola omnoho rozsiahlejsia. A tiez fakt, ze v tom case sa este dost malo pisalo o byzantskej spiritualite, teologii… A tiez potreba urcitej prezentacie pred svetom. Myslim, ze dodnes tato stranka ako jedina ma anglicku a aj nemecku verziu.

Mas nejaku relevantnu ´konkurenciu´ v cyberpriestore?

Mam. Momentalne najma www.grkatpo.sk a trochu aj www.grk-secovce.sk. Ale v niektorych veciach som stale o krok vpredu. Konkurencia je dobra v tom, ze nuti cloveka veci stale zlepsovat, nezaspat na vavrinoch, neuspokojit sa s dosiahnutym. A tiez prinasa urcitu pluralitu, co je velmi dolezite.

Nezda sa Ti, ze hlavny zivot sa v poslednej odohrava v diskusii? Je to dobre? Nechcel by si, aby ludia radsej pisali viac dokumentov priamo pre projekt?

To je fakt. Je dobre, ze diskusie bezia a niektore su aj fakt o dacom, obohacujuce. Na druhej strane by som bol rad, keby aj na stranku pravidelnejsie pribudali nove veci, keby ludia pisali priamo pre stranku. Problem je najma vo mne, jednoducho nestiham a nevladzem. Mam kopec veci, ktore by tam mohli pribudnut, len to spracovat.

Nepripadaju Ti v diskusii niektori ludia vytrhnuti z reality? Poznas ich aj osobne? Co prevadzkuju v realnom zivote? Studenti teologie? Farari? Robosi?

Mnohych poznam osobne, ale zdaleka nie vsetkych. Kazdy sme svojim sposobom cudni, niektori mozno na prvy pohlad viac ako ini. V celej diskusii je dost radikalnych, niekedy az extremnych nazorov. Je tam vela teologov , knaz ako stabilny prispievatel nakolko viem ani jeden, obcasni prispievatelia dvaja-traja.

Niektore smrtelne vazne preberane temy nie su pre vacsinu greckokatolikov niekde na poslednych prieckach priorit? Napriklad most medzi vychodom a zapadom, otazky liturgie, otazky presadzovanie ´vychodniarstva´?

Naopak, myslim si, ze tieto otazky – nazvime ich otazky obradovej obnovy – su pre greckokatolikov dost zaujimave. Aspon pre tych, ktory maju nejaky hlbsi zaujem svoje greckokatolictvo rozvijat. Vidno to aj v zaujme o jednotlive temy a ich citanosti. Napr. o taku temu “Sme katolicka krajina?” velky zaujem nebol.

Teraz sa nachadzas v Sofii, uz si bol v kopcoch? Nejake plany na leto?

Len raz – cca. 2250. Bolo nadherne. Nooo, ak mi Bulharsko nebude dovtedy totalne liezt na nervy, nejake to pohorie by sa tu oplatilo prebehnut. Konkretne plany zatial nemam.

Ake su tvoje zaujmy okrem cerkve a prace na SAVke? Ostava Ti nejaky cas na ine aktivity?

Ostava ho dost malo. Viedol som mladeznicke stretnutia v nasej farnosti. Ale to je v podstate tiez o cerkvi. Rad plavam a bicyklujem, ale fakt mam na to nejako malo casu a sil v poslednej dobe. A hory.

Nelaka Ta praca knaza alebo nieco pre cerkev?

Laka. A zaroven sa toho obavam.

Mas v talone nieco v buducnosti pre projekt alebo nechystas nebodaj nejaky novy?

Mam. Velky podprojekt, nic podobne zatial na slovenskom nete neexistuje. Ale zatial nechcem prezradit, co to bude. Dufam, ze sa mi to niekedy aj podari dotiahnut do konca.

Vdaka za rozhovor. Spyros.

Napíš komentár
« predchádzajúce príspevky — nasledujúce príspevky »