NFO.SK

NFO.SK

Tarcu a Godeanu – Volanie domova

spyros | 06-09-2000 | počet komentárov (0)
tagy: Cestovanie| Ma?arsko| Netriedené| Rumunsko

V Simerii sme sa poflakovali od šiestej až do skorého rána. O štvrtej sme nabehli na osobák do Aradu. Čas na stanici ubehol celkom fajn. Ako zahrani?ní turisti sme sa mohli nasánkovať do ?akárne pre cestujúcich prvej triedy, ale na?o ke? môžeme pozorovať svolo? v klasickej.

Arad sa podobá iným európskym mestám, všade plno klasicizmu a v menšej miere baroka. Pri rieke Mureš je celkom pekný park okolo bývalej protitureckej pevnosti. Nakúpili sme nejaké mapy, Dávid aj nejaké knižky o pravoslávnej architektúre. Na obed sme prišli naspäť na stanicu naplánovať ?alší postup.

Vlak z Aradu do Békešskej Čaby stojí 170.000 leí alebo do Szolnoku 330.000 leí. No ni?, treba odchytiť nejaký súkromných mikrobus, ktorých je všade ako nasratých.

Prvý odvážlivec chcel 25 mariek na osobu do Segedínu cez Békešskú Čabu. Druhý už mal na vec realistickejší pohľad a tak za tú istú cenú nás odvezie až pred stanicu Keleti Pu v Budapešti. Za chvíľu je celá posádka nastúpená. Vodi? ešte vyhadzuje rómsku rodinku, na ktorú si spomínam ako somrovala v Simerii na stanici. Potom nás skasíruje miestny zástupca dopravnej mafie a ide sa.

Nakoniec sme i tak celkom pestrá spolo?nosť. Dvaja zarastení Slováci, nemecký hipík, Ukrajinec z Podkarpatskej Rusi, rumunský gigolo ma?arského pôvodu, ?alší Rumun neidentifikovateľného výzoru typu Beleš, jedna mafiózova známa a vodi? Lájoš. Nemec cestoval po Rumunsku a teraz ešte plánuje navštíviť známych v Prahe. Ke? práve necestuje po svete, pracuje ako kuchár a v ?asoch pozitívnej múzy maľuje obrázky.

Vysvetľujeme mu na aké pivá môže naraziť na Slovensku a operatívne mu kreslím mapku s polohou našich pivovarov. Takto som aj ja prispel svojou troškou k oživeniu cestovného ruchu na Slovensku. Ukrajinec je tiež v pohode, srší dobrou náladou, ob?erstvil pútnikov plechovkami s pivom. V pase má pe?iatky z Nikarague, ?i Mexika. Bu? je zaslúžilý medzinárodný hrdina socialistickej práce alebo drogový díler.

Na rumunskej hranici zadržali Ukrajinca, pretože mal neplatné trojdňové tranzitné víza. V?aka za pivo, mali sme si dať aj toho ponúkaného horúceho psa. Tiež dobré bolo divadlo ako nadával najprv na colníkov a potom na Lájoša, ktorý mu nechcel dať späť peniaze. Nad hipíkom len mávli rukou i ke? pri pohľade na vypreparovanú lebku barana, ktorú mal vycapenú na vrchu batohu veľmi nechápali.

Jeden z colníkov bol dokonca slovenskej národnosti. Neustále si robil srandi?ky z mojho stále neusušeného pasu, že všetko je rozmo?ené a nevie nájsť príchodziu pe?iatku do krajiny. Nebol sám. Ani ja.

Před šiestou sme kone?ne v Budapešti. Mám toho akurát dosť. Predsa len stále po?úvať jugoslávsky tuc-tuc mainstream v štýle Senzus môže každý vydržať pri zdravom rozume len po istú dobu.

Do Blavy pokra?ujeme po už známej ose Komárom – Komárno – Nové Zámky. Nie?o po polnoci sme na hlavnej stanici.

Epilóg

Okamžite po príchode nás vysánkovali z haly von do mrazu, pretože stani?ná budova je do rána zatvorená. No?ný spoj mal prísť až za hodinu. Ke? si spomeniem na malinké mesto Simeriu a jeho sedem neustále otvorených bufetov a jednu reštauráciu a rôzne typy ?akární. Už to tak vyzerá, že som ozaj späť na Slovensku zo všetkým dobrým a zlým ?o k tomu patrí. “A spievajme šicke. Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem…”

Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy

Tarcu a Godeanu – Ústup z pozícií

spyros | 05-09-2000 | počet komentárov (0)
tagy: Cestovanie| Netriedené| Rumunsko

Prebúdzam sa na atak mojich digitáliek. Chceli sme vyraziť ?o najskôr a tak som si nastavil budík, no no?ný dáž? neustáva a stan je s definitínou platnosťou dead. Horná celta doslúžila. Ke?že prší, v rádiu hlásia dažde v tejto oblasti celý týždeň, nemôžeme z ?asových dôvodov ?akať na zlepšenie, definitívne si nechávame národný park Retezat na neskoršie.

Dávid odchádza presved?ovať ľudí z ne?alekej novovybudovanej chaty, že najlepší možný spôsob ako zabiť ?as je okamžite nás odviezť do najbližšej dediny. Starý vraj nemá ?as, ale nákla?ák s drevom, ktorý sa ráno terigal do doliny, by sa mal ešte vrátiť. Sedieť za mrholenia na korbe so zmá?anou kôrou na drevených klátoch by mohlo byť zábavné. Neskôr vidíme odchádzať z chaty honelníka na Dacii kombi. Kua, kua, kua!

Pod náš prístrešok dobehli nejakí ľudkovia s vreciami plných akýchsi lesných plodov. Starý šéfko, šéfkova ženi?ka, dvaja synovia a dcérenka. Celkom dobre sme pokecali, ke? tu z mladého vyšlo: “Do you speak English?” Kúlmen. Najbližšia civilizácia je dedina Cimpu lui Neag vzdialená asi 15 kilometrov. Odtiaľto odchádza autobus do Petrosani. Na cigánov majú asi rovnaký názor aký je rozšírený i u nás. Chata Buta je vyhorená, ale už stavajú novú. Ke? sme pri tých chatách, išli sme aj okolo chaty Ursu, ktorá sa zdá opustená. O nákla?áku sa im samozrejme nezmieňujeme, lebo sme civilizované kapitalizmom odchované svine, a tak sa poberajú ?alej.

No hej, lenže auta nikde a ke? tu nechceme stvrdnúť, pre istotu ideme aj my. Po dvoch hodinách sa zablatení i premo?ení opäť stretávame so známymi. Už sa dozvedeli o nákla?áku aj oni.

Máme šťastie v tomto hnusnom daždi. Starý šéfko odchytil svojho známeho na Mercedese. Je to prerobená bývalá dodávka s mraziarenským boxom. S v?akou prijímame pozvanie dnu. Za tento odvoz opäť neplatíme. Kto hovorí, že sa dá v Rumunsku stopovať iba za peniaze jednoducho netvrdí pravdu alebo len nemá také šťastie ako tí sprostejší. Hovorí sa, že hlúpi mávajú šťastie, nie? Hehe hehe. To bol pokus o Beavisa a Butheada, takto v sloven?ine, nech žije jazykový zákon, známejších ako Pi?us a Vylízaný.

Zažívam menší trapas, ke? na šéfkov spokojný úsmev hovorím: “Super, super.” Starý nechápavo hľadí, tak mu ešte raz pre istotu opakujem: “Super!” Ešteže ma Dávid dostáva do obrazu, že slovko super nie je až také internacionálne. V tomto kraji znamená ´hnevať sa´.

V dodávke vládne dobrá nálade, natriasame sa, sme premo?ení, no ja sa aspoň ohrievam o vedľa sediacu mladú Rumunku. Veľký Mág známy aj pod prezývkami Olé, ?i Francois sa k môjmu prekvapeniu nebrebudil. Ke? ?lovek vidí celý týždeň iba samé ove?ky, tak už mu tie baby pomaly prestávajú chýbať. Hehe hehe.

Šéfkova rodinka vystúpila v Cimpu lui Neag, ale zlatý vodi? nás odváža ?alej na autobusový perón v Uricani, kde stoja dva typy autobusov výhradne zna?ky Mercedes, klasické ako u nás alebo minibusy typu ´chavdar´. Pre nevedkov tvrdiacich, že Rumuni sú sto rokov za opicami mám smutnú správu, obliekajú sa, kupujú rovnaké veci i žijú ako my. To iba my dvaja vyzeráme akoby sme vyšli z lesa, ?o je aj pravda, ehm.

Posádka nášho autobusu do Petrosani pozostáva z vodi?a a babenky plniacej funkciu biletárky a upratova?ky zároveň, takže v kone?nom dôsledku máme vä?ší luxus a starostlivosť o cestujúcich ako na Slovensku. Jeden rozdiel tu predsa len je, menej blondíniek, tým však nechcem na ni? narážať, ibaže sa tu vtipom o blon?avých devách asi veľmi nevedie. Aj ke? si tu teda diev?atá vlasy neodfarbujú, niektoré sú vyštafírované ako od Versaceho.

V porovnávaní pokra?ujem. Ako prechádzame cez banícke mestá Lupeni a Vulka, tak si nemôžem pomôcť, ale tunajšie ?inžiaky na sídliskách sa mi zdajú nápaditejšie ako u nás. Možno kvôli ich menšiemu vzrastu. Na druhej strane treba brať do úvahu tunajšiu balkánsku poetiku, trošku viac brajgelu pred vchodmi.

S Petrosani odchádzame o pol štvrtej osobným vlakom do Simerie, kde sa železni?ná trať napojí na medzinárodnú lajnu z Aradu cez Brašov do Bukurešti. Cestou sa nám stala zaznamenania hodná príhoda, ke? vlak zastal v nejakej stani?ke na druhej koľaji a v momente ke? za?ali ľudia vystupovať, tak po prvej si to v plnej rýchlosti prefi?al nákladný vlak. Osobné vlaky, tzv. Personale, sú ako v každej krajine najvä?ší zážitok. Školáci vracajúci sa z lágru, roboši, robky a žobráci. Jedna babi?ka typ los notorikos prechádzala pomedzi sedadlá s malou holkou na ktorú bol ozaj smutný pohľad, ledva sa to nau?ilo rozprávať, už to tidlovalo slabunkým vysoko postaveným hláskom: “Dájte, dájte…”, a do toho starká nahrublým hlasom takisto nie?o.

Mne to pripomínalo cirkevnú procesiu, takže sme v zápätí s Dávidom rozvinuli debatu o maníkoch v kostoloch, ktorí v kostole cez omšu po?as obety vyberajú peňáze.

Simeria je malé meste?ko, ktoré nadobudlo význam až ako významný dopravný uzol v južnom Sedmohradsku. V nedeľu sú všetky obchody pozatvárané okrem potravín a ochlastomiest. Na stanici je nepreberné množstvo nonstop zariadení. Pive?ko príde na 6.000, Coca-Cola 20.000, langoš 3.000 alebo fazuľovie polievka na 15.000 leí.

Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy

Tarcu a Godeanu – Cimpusel

spyros | 04-09-2000 | počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Rumunsko| Turistika

Po no?nej príhode opäť postupujeme niekam hore, a po absolvovaní horolezeckej vložky, prichádzame na starú neudržiavanú cestu. Predpokladáme, že tu veľa ciest nebude, takže by to mohla byť tá naša do priesmyku. V rozhovore sa vysvetľuje strata ?erveného zna?enia. Tá, po ktorej sme sa vydali my, bola pravdepodobne iba významová zna?ka z hlavnej zna?ky do toho krasu.

Hurá! Pred obedom sme dorazili do priesmyku Jiu – Černa (1330 m.n.m.). Všetko zlé sa napokon na dobré obrátilo. Pôvodne som chcel do ?asti MTB odporu?iť trasu z Petrosani do Baile Herculane, no cesta je po letných daž?och smerom z priesmyku k Izviru Černei neprejazdná. Hovorím o bycikloch s plnou poľnou.

Na obed prichádzame k ?ervenej zna?ke, ktorá by nás mala dostať na hrebeň Malého Retezatu. Nejaký lesný robotník nás upozorňuje, že tadiaľ sa nedostaneme, že lepšie je použiť trasu od samoty Cimpusel. Po hodine trápenia sme mu dali zapravdu. Zna?enie je úplne nahovno a opäť sa derieme cez koryto vyschnutého potoka. Vraciame sa späť a chceme použiť doporu?enú nižšiu cestu na Piatra Iorgovanului.

Prichádzame na ?istinu Cimpusel s ohniskami a zakrytími turistickými odpo?ívadlami. Po doterajších terénnych orgiách sme na cucky a toto idylické miesto láka. Ide sa variť polievka. Aj mraky sú zase podozrivo nízko.

:: Cimpusel (1180 m.n.m.) :: rozcestník ?ervenej

Piatra Iorgovanului 3 – 3 1/2 ore

Tak. Už sme napapaní, nacenganí, vládne pohodi?ka. Všade naokolo sú nemecké konzervy, obsraté miesta so zdrapmi papiermi, ešteže sme mimo sezóny. Je rozhodnuté. Dnes už to doba?ujeme tu na verejnom táborisku.

Takou perli?kou je, že zatiaľ?o v údolu Černei prevládajú listnaté lesy, v Malom Retezate sú vyhradne zastúpene ihli?nany. Pravá horská atmosféra.

O štvrtej došli náckovia z Rakúska na motorkách z rovnakého smeru ako my. No jo, ?o by sme chceli od dvadsaťro?ných máp.

Dojedáme ve?eru, kde sme do hrnca nahádzali všetko, ?o nám prišlo pod ruku.

Nebolo to asi veľmi zdravé, lebo Dávid za?al ukájať pyromanské chúťky a svojou aktivitou vytvoril pred?asnú vatru zvrchovanosti. Má to aj svetlú stránku. Už nesmrdíme potom, ale voniame sadzami.

Od domorodcov kupujeme práve nadojené mlieko. Kráva sa na nás blažene usmieva a z papule jej te?ú sliny ako pri slintavke. Ako pasterizáciu požívam Spišskú borovi?ku.

Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy

« predchádzajúce príspevkynasledujúce príspevky »